Sneh a tma

"Zacni zit," hovori mi Tanecnica, po tom, ako jej opisujem moje momentalne peripetie.

Obcas mi napise, len tak, "aby sme zostali v kontakte". Pise mi coraz pomenej, roboty vyse hlavy, povysili ho, po dvoch mesiacoch, pred vianocami treba odovzdat beta verziu na testovanie, bla bla bla...
Uz nechytam infarktove stavy zakazdym, ked sa pripajam na gmail, ako na zaciatku. Uz pomyslenie na neho tak skurvene neboli.

"Doveruj," pokracuje Tanecnica.

Zaplatime, posadim ju na elektricku a teperim sa sama domov. V snehu a tme, dycham iba mraz. Smyka sa. Silna muzska ruka, ktoru by som mohla chytit by mozno zabranila mojim sustavnym tendenciam na pad.

Incroyable encore une fois

V budove, ktora stala par desiatok metrov od radnice a kde sidlila Kolumbijska ambasada, som sedela v penthause na najvyssom poschodi. To tempo reci a moja chabe znalosti, ktore mi umoznovali zachytit iba zhruba temu konverzacie, ten pocit stratenia mi pripominali hodiny jazykoveho kurzu na Institute.

Sedela som tam, obklopena jeho znamymi a rozmyslala som, ako som sa dostala do tejto spolocnosti. Ja, dievca z vychodnej Europy, s rodicmi trapnej cesko-slovenskej kombinacie a s nedostatkom prihod z internatnej skoly, som pozerala na toho, kto ma sem v tento vecer priviedol.

"Nous sommes ensemble", povie ukazujuc na mna.

Mam sto chuti sa postavit a zabalit to, toto je prilis, toto je moc. Kompletne v zajati rovnakych pocitov, ako ked som citala Kafkov Zamok.

Neviem ci je to nedostatkom sebavedomia alebo len uvedomenia si reality. Tych priepastnych rozdielov, neskutocnom vyzname vzdelania, ktory ma v ten moment ovalil uplne necakane. We would never work, ozyva sa mi v hlave vlastny hlas. Ja sa radsej vratim k Petovi z Petrzalky, ten aspon nerozoznava vina podla buketov.

Meh...

Emocionalna nedostupnost. Vela zien to hralo, niektore presvedcivejsie, ine menej.
S nealkom v ruke som pozorovala tu maskaradu. Vibroval mi mobil, mlady volal. Jeho nadeje som sa snazila zadusit uz v pociatkoch, stlacila som cervene tlacitko a odignorovala jeho hovor.

Vedela som, ze ak by som si dovolila s nim zahravat, znicila by som ho. Z nejakeho dovodu som potrebovala silneho protihraca, niekoho, kto bude navonok chciet menej ako ja.

Ako napriklad Princa, ktory obstastnoval dlhonohe blondave volejbalistky a studentky mediciny v jednej osobe a to vsetko popri svojej nenarocnej praci v PwC.

Mlady bol prilis dobry, prilis nekomplikovany a absolutne nezaujmavy.

Otvorila som si fakebook, len aby som nasla friend request od Princa. One week too late...

Cim viac sa okolo mna tocia, tym menej ich chcem. Skusim, ci to funguje aj obojstranne. Neschvalim.

Master plan

S notebookom v naruci, schulena v posteli...kto vie, kto vsetko tu spal predomnou...Pojdem spalit obliecky a matrac.
Nevidim, lebo oci mi zaplnaju slzy, nekontrolovane a nechcene. Kvapkaju mi na klavesnicu a citim sa sama, sama v milionovom meste.

Kruta pravda, ako po nej bytostne tuzim. Je tisickrat lepsia ako naucene zdvorilostne frazy, biele lzi a to, co chceme pocut.

"Nechcem ta."
"Nemilujem ta."
"Nic pre mna neznamenas."

Placem, ale zajtra rano pojdem na pohovor, presviedcat pritomnych preco som ja ta prava a najschopnejsia, naplnajuc zivotny plan, sledujuc davno vytycene ciele. Slepa voci tomu, co mohlo byt a otupena voci emociam, tuzbe, ci paralyzujucej naklonnosti voci ludom, ktorych zanechavam za sebou.

Vitaz je sam. Mas pravdu Paolo. Ale taktiez nemozes donutit nikoho, aby ta miloval.

Som sama, sama medzi milionmi.

Zenska intuicia

Zenska intuicia je neomylna kontrolka, ktora do desiatich minut vie spolahlivo identifikovat suknickarov, zakomplexovanych, hulvatov, kretenov a inu haved.
Moja kontrolka mi v poslednom case blikala pricasto. Pred par mesiacmi som sa rozhodla na kazdej spolocenskej udalosti, ktora zahrnala minglovanie prislusnikov rozlicnych pohlavi, ju preventivne utopit v alkohole. Fungovalo stopercetne. Teraz ani to nebolo treba. Myslim, ze sa mi na nej vypalila ziarovka.

Bol to presne ten typ, co pride do Sushi baru a s boharovnym pokojom si vypyta kura kung pao.
Arogantny synacik bohateho otecka, ktory pri svojom konicku kick-boxe ostaval ocividne pridlho bez okysliceneho mozgu, co sa nutne muselo prejavit na jeho kogntivnych schopnostiach. Mozno bol debil len tak od prirody.
Co spravil, by sa tazko opisovalo tak, aby to neznelo ako zo zleho americkeho teenage-filmu. Ale takeho amatera som este nevidela. Mazal sa lahko a rychlo, najma z mojej mysle.

Mam chut vam spravit nieco zle

Ked je tma a konverzacia v dosledku hlucnej hudby viazne, treba sa obmedzit na podstatne. Cisla, fakty, statistiky. Vynechaj tu omacku. Zacal vyratavat svoje statky, nieco co sa podobalo na rocne danove priznanie. Asi som vyzerala, ze na to letim. To, alebo som si len prilis nahovorala svoju dolezitost, ze pre mna upravil frazu, ktorou ohuroval stetky v baroch.

Chcel moje cislo, strasne on bojoval. Snazila som sa mu vysvetlit, ze nie som zena jeho zivota. Ze nemam zaujem a tiez, ze muz v jeho veku si uz nemoze dovolit mrhat casom s neperspektivnymi uletmi. Nechapal. Vo svojej opitosti som mala silacke reci:

"I will misuse guys like they misuse women."
"Start with me," povedal mi sebavedomo.

Slubila som mu sluby, dal mi cislo. Este v taxiku som ho vymazala. Nemam apetit.

Wannabe modelky

Darina pracovala v reklamnej agenture. Malej, ale velmi vykonnej, ako mi stihla vysvetlit. V metre mi ukazovala ich plagaty. Hmatatelne vysledky jej snazenia.

"Milujem take tie radoby-modelky," vzdychla si Darina a listovala v booku dievciny z Bratislavy. Tvar mala peknu.
"67 cez pas," pokracovala, znacne rozcarovana. Podala mi book a prstom poklepkala na fotku dievciny z profilu.

Vzala dalsi book do ruky, kym sme cakali jej draheho.
"Uz si videla modelku, co sa hanbi?" povedala a podala mi book krehko vyzerajucej dievciny, ktorej som tipovala 15, na niektorych fotkach 13 rokov.

Cez vikend som zo suplika vyhrabala vizitku modelingovej skautky. Kde ta mala oci, ked mi ju podavala?

My lover, my dearest friend, my laptop.

Dosiahla som uroven spred par rokov. Opat som zaspavala s notebookom v naruci. Pritom bolo take jednoduche ziskat si v tomto meste pozornost muzov. Vychodoeuropske crty tvare pripominajuce im radodajnu Svetlanu z nizkonakladovych filmov a podla potreby jemny az drsny prizvuk sposobovali, ze si opat pripadali ako na vylete v Moskve. Stacilo tak malo, toto mesto trpelo na permanentnu erekciu...

Lenze to by chcelo niekoho, kto by ma vytrhol z deliria, neserviroval mi otrepane frazy, otrepane kroky, otrepane vyhovorky na druhy den rano. Kto by si pamatal moje meno a videl vo mne cloveka a nie narodnost.

Skatulky. Mam pocit, ze z niektorych by sa nevedel vymanit ani Copperfield.

Masaz

V nekrestansku hodinu nacupitam do bielomodrej budovy na svoju pravidelnu tristvrtehodinku telesneho utrpenia.
"Neboli to?" pyta sa ma Zuzka. Otvaram usta na odpoved, no hlaska nevydam. Sustredujem vsetku energiu na udrzanie slziciek, ktore mi vhrknu do oci zakazdym, co mi Zuzka oddeluje svaly od kosti a nasledne, velmi neochotne vracia na spravnu poziciu. Zuzka, Zuzicka, znela tak drobne a nezne. Kto mohol tusit ze je odomna o hlavu vyssia, poriadny kus zeny, co by ma v momente mohol zlomit vpol.

Vo chvilach psychickeho vypatia vyhladavam telesnu bolest. Vraj rovnovaha tela a ducha. Ani toto nestaci...

Az kym nas tvoj job nerozdeli

Viem, ze sme sa hrali nezavazne, ale ja by som bola schopna kvoli nemu sa neprestahovat, zapustit kotvy, mat nalinajkovany zivot, pracu vo firme, odkial som pred troma mesiacmi odisla, byvat v podnajme v Podunajskych Biskupiciach, aby sme si potom za dvestorocnu hypoteku kupili trojizbak vo Vajnoroch. Alebo tak podobne.
"Predali ma na projekt," oznamil mi opatrne, podavajuc mi pohar vody u seba v kuchyni.
Bam. Len tak. Novodoba obdoba otrokarstva - korporatna spolocnost. Jedna z tych Aj-TY konzultantskych spolocnosti, ktorych zamestnanci si na fejsbuku pisali statusy - o polnoci z prace - "Chuck Norris raz robil v XYZ a odchadzal odtialto poriadne zniceny".
"Aha," pocuvala som.
"Do Nemecka. Na 6 mesiacov."
Okamzite mi vyschlo v hrdle. Ten pohar vody vobec nepomahal.
"Vezmes to?" opytala som takmer sepotom.
Ten moment trval pre mna nekonecne dlho.
Prikyvol.
Niekde hlboko vnutri mi odlahlo.

Better than your ex, better than your next

Pritiahol si ma k sebe zapasnickym chvatom a pobozkal na rozstrapatene vlasy. Jeho praca.
Stali sme v rade pri pokladni, uprostred noci boli otvorene asi dve. Napriek tomu som pocitovala vrchol pobavenia. Vytrepali sme sa do Plesca po dve mineralky, flasu slovenskeho sampusu a dve fialove krabicky kondomov.
Mal chut oslavovat a ja som mala chut.
Niekto sa privalil a postavil za nas. Pozreli sme sa s nahodnym nakupujucim na seba, ja na Hruskovicu v jeho jednej a na Kofolu v druhej ruke. Mojmu mozgu trvalo par milisekund spracovat tu tvar. Dlho sme sa nevideli. Pozrel na pas, potom na mna, potom na pas, potom opat na mna a potom sa odpratal do vedlajsej pokladne aj s dvoma kamaratmi.

Myslela som, ze budem prezivat stav triumfalneho vitazstva. Pozrela som sa na toho, co bol stale jednou rukou okolo mna zaveseny a celu tu beckettovsku scenku nevnimal. Ked pokladnicka uctovala jeho nakup, potmehudsky na mna zmurkol. To bol skutocny dovod na stav triumfalneho vitazstva.

Retrospektivne

Na prelome maja a juna, presne ten tyzden, ked nas teplo prichytilo nepripravenych. Slnecne luce paliace na hlavy a rapidne scrvknutie sa satnika u neznejsej populacie sposobilo odstavku logickeho zmyslania a teplej vody v niektorych castiach Bratislavy.

V milionovom dome, chlastali sme homeless style. Na zemi. Kto mal pohar bol za snoba.

Velkolepo nam predstavoval novostavbu, biele steny neposkvrnene jedinym komarom zabitym pocas bezsennej letnej noci, kozub - ocividne najopotrebovanejsiu cast domu. Isto sa citil ako P.Diddy.

"Pekna postel, co." uchechtol sa, ked sme pocas vedenej tury zastali uprostred jeho izby.
"Tak to hej," potdokla Zlatica vecne.

Asi vycitil sancu, alhokol z nasho dychu. Vela, vela alkoholu. Rozhodil rukami v snahe umiestnit ich kazdej z nas okolo pliec a otocil sa s velavyznamnym vyrazom v tvari na Zlaticu.
"Vies kolko bab uz prislo v tejto posteli o panenstvo?"

Hm, skusim hadat. Nula?

Taxik prisiel do 10 minut. Som kralom unikov!

Ked slova nestacia, skusime nadavky

Bol synacik bohateho otecka. Matke vraj zacalo hrabat a ako som ho sledovala, vobec som sa jej necudovala.

Nechal sa pozyvat na piva, aj ked mal pracu, ktoru mu otecko statutar dohodil vo firme, ktorej sefoval. Obtazoval opite baby, ked sa nevladali branit, neustale sa na nieco stazoval. Na otazky odpovedal spravidla opitym smiechom. Aj ked bol este triezvy. Vyzeral ako model na spodne pradlo, no akonahle otvoril usta...

"Mal tazky zivot," povedal mi jeho spoluziak o pol tretej rano u mna na terase.

Sibnuta matka? Tu mam aj ja, len nie oficialne. Zdravotne problemy? Porozpravam sa o tom nabuduce s kolegynami v cakarni NOU. Robota, ktora ti plati aj ked tam nie si? Da sa vobec na toto kontrovat?

Kto z nas mal lahky zivot? V urcitych momentoch si to kazdy z nas musi odsrat. Tazky zivot ospravedlnuje, ze si kokot.

Len pre seba

Ziarilim na skarede kravy, co mu vypisuju na fejsbuku. Chcem ho celeho pre seba, rozmyslam, ci to citi rovnako, alebo sa len super ovlada, ked je so mnou. Porozpraval mi celu historiu, l'histoire de luv. Ako mu jedna zlomila srdce, vydala sa za jeho najlepsieho kamarata. Zizala som vtedy nanho ako tela na nove vratka.
Svina, vedel preco mi to hovoril. Roztopila som sa ako cokolada v tomto teple, roztapala som sa do placht, s jedinou misiou na rozume. Aby sa citil dobre, aby zabudol, aby tu bolest vykrylo nieco ine. Ja.

Nie som sutazivy typ. Krucifix, toto musim vyhrat.

I am thousand years old

Hladina alkoholu dosiahla vrchol, toxiny mi vyraduju mozog z prevadzky, uplny blackout. Opat v uliciach, ktore sa stali mojim prechodnym bydliskom, uz len si schranku prenajat a nechat si sem posielat ucty. To by bolo pekne.

Nie som spokojna, nie som ani len nespokojna, mozno trochu sklamana, mozno skutocne chcem byt niekde uplne inde. S niekym inym.

Pozeram na tu bizarnu, pozliepanu spolocnost, v ktorej som sa ocitla. V obcianskom nam svieti rovnaky rok narodenia, no mam pocit, ze sme kazdy niekde inde. V zivote predovsetkym, geograficke vzdialenosti su prilis lahko definovatelne. Na deti v Ugande sa nechytam, ale ak niekto ku mne este raz napochoduje s tym "ze co ty vies o zivote?" tak mu asi jednu vypalim. Panvicou.

Tesne po polnoci mi zvoni telefon.
"Chces hodit domov?"
Nic lepsie ako moj osobny taxik, ktory ma vytiahne z tejto zufalo pomalej "zabavy" som si nemohla predstavit. Zlaticu som nechala na krku eLovi, neviem dokedy vydrzim sledovat jej samodestruktivne akcie. Zakazdym, ked nieco na tuto temu utrusim si pripadam, ako krkavcia matka, ktora chce svoju dietatu vytrhnut z narucia jeho oblubenu hracku. Aj ked je uz na maderu.

Na dialnici minieme vyjadz. Pred nami tabula smer Zilina. Zneistiem.
"Nechcel si ma hodit domov?"
Vrhne na mna spokojny usmev.
"Nepovedal som ku komu."

Identita

Dvaja jednou nohou emigranti, prechadzame sa po Starom meste. Tie pocity su ine. Prezite roky akoby patrili niekomu inemu a ja vsetko nanovo objavujem. Prvy krat naozaj vidim.

Farby, tvary, ludi.

On pred divadlom zastane a chvilu sleduje hlucik turistov, ktori si vysvietenu budovu fotia o stosest. Takmer ako keby sa snazil naladit na ich vlnu, zdielat s nimi ich nadsenie z tohto architektonickeho veldiela.

Nedrzime sa za ruky, dokonca kracame meter od seba. Nepriznavame sa takmer k nicomu. K zarobku, studijnemu priemeru trebars, jeden k druhemu.

Skatulky. Bojime sa, ze nas do nich niekto strci.

Ja viem, ty vies, zrazu to uplne staci...

Paradox moznosti

Obcas je to pekelne surrealne.
"Ak sme takto zdeformovane teraz, predstav si co bude o 10 rokov. Alebo o dvadsat," nadhodila Americanka vecer v nasom tradicnom podniku.
"To uz budes mat, job, decka, manzela...svoj zabehany stereotyp, ked ta najviac vzrusi akcia na Pampersky a skolske potreby."
Sarka mala asi pravdu.

Pozerala som sa na tie tvare a hlavou mi zacali virit myslienky. Zatial nic nemame a tak ani nemame co stratit. Americanka bola zas o rok starsia. "Mudrejsia", uchechtla sa. Cudovala som sa, kam kazda z nas smerujeme. Sarka v tom mala jasno. Bratislava. Tu zije, tu ostane. Len my s Americankou musime vymyslat, mame to v krvi. A Tanecnica pochopitelne, ta vecer s nami nebola prave preto, ze bola v zahranici. Na svadbe chalana zo Schnitzel city a jeho snubenici - teraz uz pani manzelky - z Izrealu.

Mam rovnaky problem ako Carrie Bradshaw. Soo many choices that we are not able to make any. Rozhodnut sa pre jeden smer, jedno mesto, jednu karieru, jedneho muza. Znamena to rozhodnut sa proti vsetkemu ostatnemu. Zavrhnut vsetky ostatne moznosti.

Obcas si vravim, dobre ze sa neponahlam, mozno idem zlym smerom.

Kratka o futbale

Dnes rano v skole, byt Slovakom sa rovnalo byt za hviezdu. Zrazu vsetci vedeli, prvy krat som nemusela nic dokazovat. Uz to spravil za mna Vittek. Dva krat.

Sloboda

Zaciatok noci. Zvoni mi telefon.
"Si oblecena?"
Milujem taketo telefonaty.
"Za 5 minut som u teba."
Vybehnem von, v sortkach a tielku, co som mala prave na sebe. Vidim este ciastocky parfemu, ktory som na seba v rychlosti stihla nastriekat. Na zvysok neostal cas, je presny.
Poda mi kluce.
"Soferujes."
Milujem jeho auto. Je starsie, ako on sam, kazdu chvilu sa na nom nieco kazi. Ma osobnost. Myslim, ze jeho auto je neurotik.
Ideme po dialnici, v rukach mam kozeny volant aj ciel nasej cesty. Nadrz je plna. Cesty su prazdne. Sloboda. Mozem ist takmer kamkolvek, kam sa clovek po susi dostane. On neziada odomna nic. Neklame mi. Ja mu to odplacam rovnakou menou.

Parkujeme nad mestom. Sedime na muriku a sledujeme Bratislavu. Nieco je vo vzduchu, nieco velke. Rukou mi prechadza po holeni. Ostava fascinovany mojimi nohami. Preto si na nich davam zalezat. Veet by mi mal dat mnozstevnu zlavu.

Rano sa zobudim, pustam televizne spravodajstvo. Sloboda. Je tu.

The young and the sexless

Teambuilding. V lesoch niekde v slovenskych horach. Pocasie vonku ako z horoveho filmu, dazd a vietor, stromy sa kymacaju do stran, tma. Ubytovanie ako z horoveho filmu, ktory sa po preskumani vsetkych moznosti zial meni na realitu. Natriezvo tuto noc neprezijeme.

Takmer kazdy okrem mna vytahuje z cestovnej tasky litrovku fernetu. Alebo Hrusky. Po 5tich minutach to u nas na izbe vyzera ako bar v Cocolocu.
Po hodine a asi 2 flasiach Fernetu zacina ten spravny teambuilding. Ja sa smejem v duchu a asi aj nahlas, vsetko mi pripada strasne surrealne. Ked pride na debatu o sexe, takmer nikto z mojich single krasnych 26 az 29 rocnych kolegyn, ktorym som vzdy zavidela mnozstvo opalovacov si nevie spomenut, kedy to naposledy bolo. To uz od uzasu otvaram usta a radsej rychlo do seba hazdem Fernet z malovaneho hrnceka.
Chcem povedat: "To je ale skoda." ked sa jedna prizna, ze naposledy mala sex pred rokom. "One night stand neuznavam. Lebo - ak to bude dobre, tak budes chcet aj druhy krat a potom stale. A ak to nebude dobre, tak si na druhy den budes trieskat hlavu o zarubnu, ze ako si mohla byt taka sprosta."
Dalsia sa pridava. "Ja mam zasa taky problem, ze vidim chlapa, vysoky pritazlivy mlady muz. No a potom otvori usta a zacne rozpravat a hned mam po nalade. To su naozaj vsetci inteligentni muzi zenati, gay alebo v base?" Chyta ma depresia. "Ja som od strednej nebola zamilovana." Fuuu, tak to uz aj takych 10 rockov minimalne je, nie?

"Baby, ved my nepotrebujeme sex. V robote nas predsa jebu kazdy den!" zavrsi single manazerka, naco spontanne aplaudujeme a pripijame plnymi duskami.

Muzi, spamatajte sa. Lebo vymreme.

La grande escapade

Bistu, Darina je velmi intenzivna. A prekliate narocna. Klin sa klinom vybija a nejaky nahodny Schnizlik sa mi zdal najlepsiou naplastou na moje urazene ego. A v tom klube to vyzeralo ako v prvotriednom masiarstve. Vyzdobena ako vianocny stromcek som statocne nasavala, nerozhodna medzi neandtralskym Italianom alebo rozkosnym blondakom aus Tirol, ktoremu som nic nerozumela. Hlavne, ze Darina platila. Teda Lubinko, ked uz chceme byt konkretni.

Ked prisiel Stevko, ani som sa neprekvapila. Proste kde je party je aj Stevko, okrem toho som bola uz poriadne napita a v tom stave som bola prekvapitelna asi ako ked Ricky Martin ohlasil, ze je gay. PRE-KVA-PI-VE.
Co ma vsak sokovalo bolo, ze Stevko bol podozrivo triezvy a dokonca ani nevystartoval po tej najvacsej stetke v miestnosti. Asi nevedel, ktora to je, pri tolkych kandidatkach.

Fast forward o 3-4 shoty vodky: ja a Stevko v taxiku, len tentokrat som ja ta, co nevie vyartikulovat, kde byva.

Zobudila som sa so silnymi upirskymi* pocitmi. V cudzej posteli, ocividne. S velmi zlou predtuchou som sa skontrolovala a ked som hmatom a zrakom zistila, ze som komplet oblecena, trochu sa mi ulavilo. Spal na gauci. Schuleny ako dieta v tretom trimestri, hlava zaborena medzi operadlo a vankus, vyzleceny do pol pasa ako u doktora. Chvilu som tam stala a pozorovala ho ako spi. Takto, ked nerozpraval, bol dokonca prijatelny.

V metre som rozmyslala, ci ho moj utek v panike zobudil. Dufam, ze nie. Este aj obuvala som sa na chodbe...

*Mam na mysli takeho original upira, ked este na slnku zhoreli a netrblietali sa ako rozpravkove vily od Walta Disneyho.

Hadaj kto som?!

Hmla ako rano v Londyne. Nebolo to z parostroja. Nafajcene. Napachla som za 5 sekund tak, ze ma uz stacilo len zrolovat do naslineneho papierka a zapalit. Som tam prvy a posledny krat.

V tej hmle vidim v rohu parik. Cucaju si tvare. Dievca v poriadku, nic moc, peroxidove vlasky, podla vyrastajucich ciernych korienkov odhadujem, ze tomu je uz par tyzdnov, co bola u kadernika. A chalan...hm, vysoky, tmave vlasy, dobre obleceny, mikina a stylova kozena bunda, s vydratymi laktami, taka sa mi paci...Taka sa mi vazne paci...

Podidem k nim. Stale sa bozkavaju. Sadnem si na tych 15 cm lavicky co spod nich este trci pricom "hups" do nich dost nasilne narazim.
"Cau zlato," poviem so sirokym usmevom. Neviem, kto na mna pozera sokovanejsie, ci Avril La Vin alebo moj drahy frajer. Viem, v ten vecer som mala byt niekde uplne inde ale Tour de Bar bola v danej situacii celkom dobra naplast na stroskotany plan. A ze aka paradna.
"Bavite sa?" poviem a uz chytam strasny krc do tvare, ako sa cerim. Why so serious? Vidim pred sebou Jokera.
Obaja ticho.
"Peto," otocim sa nanho, s tym rozmazanym Miss sporty ruzom na ksichte vyzera ako vysokovany transvestita, "nevolaj mi, nepis mi, nepredstavuj si ma pri tom, ako si to robis. A tebe," otocim sa na dievcinu, ktora moze legalne pit alkohol asi od minuleho tyzdna, "gratulujem". Jeden velavyznamny zmurk na blondynu a miznem v hmle, z ktorej som sa ako Lochnesska vynorila.

Druhy den vecer mi pise Londyncan:
"Hey babe, how are you?"
"Fantastic."
"Hmmm...any particular reason?"
"I've recently lost 84kg of dumbness."

Niekto pretacal cas, ja ocne bielka

Uplynuly tyzden sa niesol v znameni hesla "S pravdou von." Odteraz klamem iba po sexe.

Jaskynni muzi

Myslela som, ze sa mi snad sniva. Cim to je, ze akonahle pridem do spolocnosti s jednym chlapom, dalsich 5 v ten vecer o mna dost okato prejavi zaujem? A aby mi to hned prislo aj luto, jeden pohladnejsi nez druhy.

Toto sa mi nikdy nestalo, ked som single. Proste bud ma nechce ziaden alebo potom rovno traja. Ako by som videla Neandrtalcov, uz len bakule a mamut chybali k vykresleniu bezchybnej idylky z doby kamennej.

Cim skor si uvedomime a akceptujeme, ze muzi sa od doby kamennej vo svojej podstate vobec nevyvinuli, tym skor si usetrime hodiny a hodiny hutania nad pricinami nevysvetlitelneho spravania sa muzskej populacie. Dnesni muzi ostali muzmi jaskynnymi. Na rozdiel od zien ani nemali preco sa vyvijat. Zeny na druhej strane prekrocili svoj tien. Pocas 1. svetovej vojny sme nabehli namiesto muzov do fabrik. Nosime nohavice. Fungujeme v politike. Dokazeme vsetko to, co aj muzi a k tomu sme tie uzasne stvorenia, ktore dokazu darovat zivot.

Existuje vobec este nieco, v com by sme sa muzom nevyrovnali? Co dokazu muzi a zeny nie?

Mocit v stoji.
Hm, gratulujem.

These bitches get me

Stefan je blb. Skoro som odpadla, ked som ho videla sediet vysmiateho za stolom na party mojho draheho eL. eL je z dobrej prominentnej rodiny a ma dobrych prominentnych a tentokrat aj znacne zabezpecenych kamaratov. Tak nas k jednemu z nich pozval.
Vtipne som sa snazila zapajat do konverzacie, ked som ho uvidela vysmiateho za stolom. S par ludmi si tlapol, poriadne sa ponukol z donesenho alkoholu, pozral co sa dalo a uz sa s nami lucil. Vraj dalsia party caka.

Stevko. Aspon tie eura za taxik by mi mohol vratit! A nie len na mna obratit tie hnede ocka s vyrazom "Nevidel som ta uz niekde?"

Hm milujem takychto ludi. Pride, napije a naje sa zadarmo, utrusi par slov, ktorymi sa ubezpeci o svojej uzasnosti a ide dalej sirit lasku. A verte mi, ze svoju lasku siri len v kruhoch, do ktorych sa dostanete iba ak vasi fotrovci vlastnia minimalne 3 nehnutelnosti na Slovensku.

Je to v pohode, lebo ja si svojch priatelov vyberam na zaklade charakteru a nie hrubeho prijmu ich domacnosti. A aj ked si zajtra pojdem drat zadok do podpriemerne platenej brigadnickej prace, tak na oslavu donesiem vlastny chlast aspon v hodnote, ktoru na mna hostitel minie.

Z takych ludi mi je zle. A potom pride Slota a na demonstrujucich spoluobcanom - tych, ktori mu prepoziciali moc - povie: "Tito fetaci mi vobec nevadia, (...)." A co je este horsie, asi ho budeme musiet pocuvat aj najblizsie 4 roky. Kto nevoli ten je...okej, budem miernejsia. Kto nevoli, nie je Slovak!

Ako chces byt sexi v tomto jazyku?

Jeden usmev, dva pohlady a potom to pride. Pokec. Vysoky rozkosny blondak zacne klast otazky, na ktore je odpoved taka ocividna, ze by si ju videl aj slepec spoza zakruty. Otvorim usta, ze nieco okuzlujuce poviem...

"Som absolutne trapna," stazujem sa Americanke.
"Ked, to je taky kretensky jazyk..." urazim ho a zamiesam si XL Capuccino. O 6tej vecer. Uz sa vidim ako o polnoci pobehujem po dome a zvazujem citanie ekonomickych skript ako zaruceny navod, ako sa uspat.
"Ano, nema to nic do cinenia s tebou," podotkla Sarka a s jednym dvihnutym kutikom sa zamerala na svoju kavicku. Robi si snad srandu?
Americanka sa nahla ponad stol a stisila hlas.
"Nemcina je najviac nesexi jazyk, aky som kedy musela pouzit. Napriklad 'Ich will dich' znie ako keby si trpela dychavicnostou, a ked sa to este pokusas sepkat, tak znies ako hlas zo zahrobia".
Vraj ked sa pocula, normalne ju presla chut. Unho to malo udajne presne opacny efekt.
Svetaskusena zena. skusila ich z celeho sveta. Aj ked trochu prehanam. 3 kontinenty z 5tich. Musi sa sa este posnazit.

Bitte nicht!

Biletar pri dverach si nas oboch prehliadol od hlavy po paty a asi sme mali stastie. Nahodeni sme totiz boli obaja ako na svadbu. Nemozete predsa ist na veceru a vyzerat, ze ste obleceni za menej, nez ste stihli za pol hodku natlacit.
A mozno by nas bol pustil aj tak, lebo ked Stefan zahlasil, ze sme tu kvoli Heinsovi, nikto od nas nepytal vstupne.

Akonahle sme vosli do neonmi osvetlenej obrovskej haly - nieco na styl Dopleru, ktory je podla mna dost zly, ako celkovo verejnosti pristupny nightlife v Bratislave, zatocila sa mi hlava. Stefana som stratila.
On si to ani nevsimol, takze som ho asi 15 minut hladala. Ked som ho konecne nasla, tak sa zdravil s komplet celym zenskym osadenstvom. Kazdu babu v tom klube snad poznal po mene a kazda ho lascivne bozkavala na lico, sem tam jej rucka sklzla pod jeho sako, nenapadne sa ina obtrela a ja som nestihala sledovat. Stefan vzal Darine slova vazne a s kazdym ma zoznamil. Za 10 minut som v tom mala taky salat, ze som si okrem Heinza nepamatala nikoho. A jeho som si zapamatala aj tak len kvoli tomu, ze som stale myslela na kecup.
Stevko sa moc neparal. Heinz platil a chlapec vychovany socializmom lial jednu Absolutku za druhou. Ja som tam sedela vedla nejakeho jeho kolegu a rozmyslala, kedy a ako nenapdne odist.
Asi som rozmyslala dost dlho, lebo ked si potom uprostred noci ku mne Stefan sadol, bol znacne ozraty. Zacal mi totizto robit vseliake navrhy. Za najlepsi mozem vyhlasit ten, ist si to rozdat na chlapske zachody, vraj kvoli tomu prave na chlapske, lebo "im to nebude vadit, ani mne to nevadi, ked niekto vedla mna na zachode jebe, chapes?". Okrem toho tazko artikuloval, takze usudzujem ze bol nielen nadrzany ale vskutku aj ozraty.
Zaveseny mi rukou okolo krku zavolal taxik. Chcela som, aby nas ujo taxikar najprv zaviezol ku mne domov a potom Stefana trebars aj na smetisko, lenze Stefan sa nevedel vykoktat ani kde byva a napadlo ma, ze by som pred Darinou a Lubinkom jr vyzerala zle. A to by mi bracho neodpustil, lebo on sa do tej rodiny chce prizenit. Vlastne je to moj brat, ktore mam vinit za to, ze som musela za Stefana este aj taxik zaplatit, lebo ked sme sa doviezli k nemu, nevedel snad ani ako sa vola, nieto este, kde ma penazenku. Nebyt mojho brata a jeho buduceho svokra, tak by som Lubinka nikdy nebolo spoznala. Ani Stefana. A bola by som usetrila 27 euro.

Znechutena som sa dotrepala na intrak. Jedine poztivum toho zaveru bolo, ze sa mi Stefan nevyvracal do lona. Aj ked tam pocas vecera mieril, no vraj, ako to stihol aj taxikarovi prelozit, s inym zamerom.

Haute cuisine alebo vecera v lepsej spolocnosti

Nad Wiener Schnitzlom v bufete na vrcholovej stanici som sedela oproti Lubinkovi, ktory mal ocividne jasnejsie v mojom zivote nez ja. Ma 50+ a je to zivotom skusany jedinec, tak som si povedala, preco to nenechat na staresinu.

Zrazu som len sedela vo fancy restaurant v hlavnom meste krajiny kam sa double-deckrom dostanete z Petrzky za 58 minut. Viete, milujem take tie restauracie, kde sa citite nielen ako chudak ale rovno aj kompletne neschopny, lebo potrebujete jedneho cloveka, aby ste mu ohlasili rezervaciu, druheho, aby vam ukazal stol a tretieho aby vam odsunul a potom nasledne - pricom ho pocujete mierne funiet - prisunul stolicku.

A aby som sa necitila prilis svojpravne, priatelka Lubinkovho syna ked pocula, ze nemam ziadneho partnera najprv hikla do telefonu a potom tajomne hlesla, ze nieco vymyslime. Lubinko jr. a jeho dama ocividne volny cas, ktory im ostane popri napinavom zivote v Schitzel city travia na veceriach, za ktore nevahaju zaplatit viac, nez ja si dovolim dat za znackove rifle - ak po nich smrtelne tuzim.

Darina skutocne nieco vymyslela. Stefana. Okrem toho, ze ma najprv vystrelo z faktu, ze mi zavolala DATE ma vystrelo druhy krat, ked som ho uvdiela. Chalan z reklamy na zubnu pastu sa moze schovat. Najhorsie na tom je, ze ma ten clovek dokaze striedavo provokovat, stvat a neskutocnym sposobom fascinovat (alebo vsetko naraz?). Usmieva sa ako James fcking Franco a na ranajky asi zere encyklopedie.

Snazila som sa s Darinou udrziavat konverzaciu, ktora silne pripominala vypocuvanie na policajnej stanici: co tu robim, kde studujem, co studujem (na co mi Darina pri kazdom fakte spomenula nejaku jej znamu alebo znameho, s ktorym "Vas isto musim zoznamit"), ako a kam chodim a pod. Ked som Lubinkovi omamena reznom povedala, ze by bolo velmi mile niekoho v Schnitzel city poznat, nemyslela som tym uplne cele mesto.

Ked sme sa o 10tej dvihli, Darina a Lubinko ma chceli odprevadit na intrak.
"Je piatok vecer, to chces ist o 10tej spat?"
Stefan asi nevstaval na skusky cely tyzden ako ja.
"Heinz z roboty ma narodeninovu party, pod vezmem ta."
Uz som chcela namietat s nejakym fantastickym argumentom typu "Som unavena", ale Darina stihla odpovedat za mna.
"Jasneeee, to bude super, MUSIS ju zoznamit s..." a vzapati vymenovala nieco, co znelo ako mena vsetkych Teletubbiekov.
Asi som si nemala davat z toho vina, alebo protestovat nahlas a nielen v mojej hlave. Tak ci tak, ocitla som sa zasa bez vlastneho pricinenia v taxiku smerom Gasometer.

Pokracovanie

Why does loving you feels so wrong?

Match Point, Tristan + Isolde, Tiger Woods, last night. Same old story, stale o tom istom. Vlastne ani neviem, co chcem povedat. Nevera. Citova viac nez fyzicka. Chciet niekoho, kto je zadany, vediet, ze je to obojstranne.

V tomto pripade som len pasivny divak. Chvalabohu.
Budu ini, lepsi, opakujem jej.
Kedy? On je tu, teraz. Chce ma, obrati na mna uz skleneny pohlad. Mlcim.

Vzdy mala sklony k dramatizovaniu. O 10 minut ju najdem sediac vedla Jeho priatelky.
Vies ze ta mam zo vsetkych najradsej? Vyplakava jej.

Cele zle. Cele zle.

Ale ohnostroj bol paradny.