Stretneme sa pri vytahoch, zazelame si navzajom pekny vikend a kazdy sa vyberieme inym smerom. Potom doma nanho kazdy vecer zabudam.
Velmi. Zly. Napad.
Strih o tri tyzdne neskor.
Dalsia firemna akcia kde alkohol tecie potokom. Chlieb a hry ficia aj v 21. storoci.
Nejakym nedopatrenim ostaneme sami dvaja. Nepocut cez hudbu, navrhne odpratat sa do kutika. Aby sme sa lepsie poculi.
Citim ako sa s kazdym duskom zobudza moje alter ego. Zacinam byt odvazna. Rehocem sa ako najata. Vinim alkohol. Mam nizku toleranciu, objasnujem. Keby som sa nanho vrhla v podstate by nas nik nevidel. Zacinam aj verit tomu, ze by nepovedal nie. Premeriavam si ho od hora dolu a spat.
Je to velmi zly napad.
Stale ho zle pocut. Uz mu takmer dycham do uska, opieram sa o jeho svalnate rameno kym sa naklanam k nemu blizsie. Aby ma pocul, samozrejme. Ruka mu sklzne od mojho pasa o 15 centi nizsie a mne sa skoro podlomia kolena.
Je to velmi zly napad.
Teraz, trsalka. Vrhni sa nanho!
Zocim sefa na druhom konci miestnosti. Razom sa odlepim. Zavelim ideme tancovat! Stratim sa v dave.
O par dni sa stretneme pri vytahoch. Zazelame si pekny vikend.
A potom nanho vecer zabudam. Bol by to aj tak zly napad...
