Snazime sa zohnat taxik, co sa javi ako nadludska uloha. Ocividne si uz aj taxikari nastudovali lekciu o dopyte a ponuke a ich efekte na cenu.
"Pockat...toto nie je moj byt," zahlasi ked otvori dvere a mna chyti panika. Ked sa zacne smiat, vrhnem na neho skaredy pohlad. Vtipalek.
Dodrziavam vianocnu tradiciu a treti rok po sebe robim na firemnom vecierku nieco blbe. Projektak ponukol svoj gauc na prenocovanie. Velkodusne. Nezistne. Uh-huh.
"Trsalka, ty si moja najoblubenejsia podriadena."
Sposob, akym vyslovi moje meno sposobi, ze sa mi rozklepu kolena. Nie je zly. Vobec nie je zly. Mozno keby som nevedela komu uz stihol strcit jazyk do krku a ine veci inam, nechala by som sa zlomit a to dost jednoducho.
Nieco mu odvrknem. Dusna atmosfera. Ze som ja radsej nesla na prvy ranny vlak. Ked to takto pojde dalej, bude to dost blbe.
"Povedz mi nieco o sebe."
"Co ako?"
"Co ja viem...Nieco, co o tebe nikto nevie."
"Dnes som dala vypoved."
A uz je atmoska v prdeli.