Sunday, April 18, 2010

Hadaj kto som?!

Hmla ako rano v Londyne. Nebolo to z parostroja. Nafajcene. Napachla som za 5 sekund tak, ze ma uz stacilo len zrolovat do naslineneho papierka a zapalit. Som tam prvy a posledny krat.

V tej hmle vidim v rohu parik. Cucaju si tvare. Dievca v poriadku, nic moc, peroxidove vlasky, podla vyrastajucich ciernych korienkov odhadujem, ze tomu je uz par tyzdnov, co bola u kadernika. A chalan...hm, vysoky, tmave vlasy, dobre obleceny, mikina a stylova kozena bunda, s vydratymi laktami, taka sa mi paci...Taka sa mi vazne paci...

Podidem k nim. Stale sa bozkavaju. Sadnem si na tych 15 cm lavicky co spod nich este trci pricom "hups" do nich dost nasilne narazim.
"Cau zlato," poviem so sirokym usmevom. Neviem, kto na mna pozera sokovanejsie, ci Avril La Vin alebo moj drahy frajer. Viem, v ten vecer som mala byt niekde uplne inde ale Tour de Bar bola v danej situacii celkom dobra naplast na stroskotany plan. A ze aka paradna.
"Bavite sa?" poviem a uz chytam strasny krc do tvare, ako sa cerim. Why so serious? Vidim pred sebou Jokera.
Obaja ticho.
"Peto," otocim sa nanho, s tym rozmazanym Miss sporty ruzom na ksichte vyzera ako vysokovany transvestita, "nevolaj mi, nepis mi, nepredstavuj si ma pri tom, ako si to robis. A tebe," otocim sa na dievcinu, ktora moze legalne pit alkohol asi od minuleho tyzdna, "gratulujem". Jeden velavyznamny zmurk na blondynu a miznem v hmle, z ktorej som sa ako Lochnesska vynorila.

Druhy den vecer mi pise Londyncan:
"Hey babe, how are you?"
"Fantastic."
"Hmmm...any particular reason?"
"I've recently lost 84kg of dumbness."