Hlupa, mala, naivna

Lezim v malej izbicke v samotnom srdci metropoly. Ulicu citim, ako keby sa mi schovavala v satniku. Auta trubia, studenti si dohaduju rande, sanitky zvazaju pacientov do nedalekej nemocnice. Nic z toho nevnimam. Pozeram do jeho cokovaladovohnedych oci. On bol cely cokoladovy. Bol moj. Teraz uz nie je. Nielen moj. Uz nie je. Vobec.