Thursday, April 23, 2015

Intuicia

Stretla som sa s kamosom, jeden z mala.

Dozvedela som sa zaujmave novinky.

Veci zacinaju davat zmysel. Ked vam intuicia hovori, ze nieco nesedi, tak vacsinou (vzdy) nieco nesedi. Niekto ojebava. A teba zavali vlna nechapacky.

Takze mal doma cely cas frajerku. Curak jeden. Pocuvam kamosa. Nielenze ma stale tu istu frajerku, zatial co tu plienil nic netusiace naivne studentky, ale ocividne si to razi rovnakym sposobom aj na rodnej hrudi. Nabuchal bokovku. Ta ho potom chvilu dusila, ale nakoniec sla na potratat.

Je mi zle. Som rozculena. Chuderka frajerka. Zaujmalo by ma, ci je na facebooku. Kto vie, ci jeho frajerka nieco tusi. Mala by som jej napisat a spytat sa.

Wednesday, February 18, 2015

Po praci

Som unavena. Stale niekomu vyhovovat, hladiet na jeho ego, len neurazit. Ja za to fakt nemozem, ze vyrabas prusery, alebo musis vysvetlovat niekoho ineho pruser klientovi.
Fakt si mi cely u riti. A tvoje ambicie.

Povysuju ludi, ktori nevedia ani zaklady. Ze Digital producer. To co je. Ved sme webstranka. Netocime videa. Co vlastne bude cely den robit?
Platime ludi za motkanie sa po chodbach.

Aspon viem, ze v slovenskej IBMke sa fakturuje, v Delli dvihaju telefony ("Ja, ja, alles wird sein!").

Lutujem, ze som zena v korporatnom svete. Keby som bola chlap, buchnem sa do hrude, spijem protivnikov pod stol a vyjdem z celej situacie ako Alpha male.

Lenze som zena. Mlada. Imigrant. Vsetko je prilis komplikovanie, vsetko treba oklukou, len nie priamo. Zeny su mile, nezne, poddajne.

Len tato (ukazovak vztyceny mojim smerom) sa furt hada. A vies co? Je mi to jedno. Lebo nemas pravdu. A mozes sa aj o zem hodit. Bye.

Friday, February 13, 2015

Mety

Pozeram sa na to-do list za tento tyzden a s polutovanim musim skonstatovat, ze som nespravila vobec nic. Po vypatom januari prichadza nudny februar, vsetku energiu vybijem v praci a o pol siestej sa mi nechce nic.

Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:
  • Byt
  • Velkost 36
  • Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
  • Ten, co si o mne pamata detaily

Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).

Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.

Monday, January 5, 2015

Vivat Slovakia

Moment v aute, je sobota vecer, obaja natriezvo, no aj tak mierne opiti. Prsi a nikde ani nohy. Radio vypnute, pocut iba rytmicke mrmlanie motora. Len nezabudnut, ze mam frajera. Mozno mi strasne chyba Fred, mozno som sa vratila v case o 10 rokov dozadu. Kazdopadne na okamih ho chcem konecne pobozkat a zistit, co mi vtedy kedysi davno uslo. Moment pominie, on mi zazela stastnu cestu a ja jemu vela zdaru v boji so slovenskou byrokraciou.

Doma mi ide hlava explodovat, prehana sa mi nou milion myslienok. Hadzem veci do kufra, snazim sa na nic nezabudnut. Riders on the storm...to by som mala byt. Ved ani neviem, kde budem o mesiac byvat, no zaroven viem, ze to nejak dopadnut musi. V mojom suboji so slovenskou byrokraciou vladne prave remiza, co nejde poobrotky a cestne pojde ojebom. Asi ani tie pravidla sa nerobia uplne logicky a nik ani necaka, ze ich budete do bodky dodrziavat. Moje zlate Slovensko aj s mrzutymi predavackami a tetami za prepazkou, budes mi chybat. Live long and prosper.

Tuesday, December 16, 2014

Recap

Piatok

Uprostred rozhovoru sa chcem pohnut, no opatok sa mi zasekol medzi drevenymi doskami, ktore tvoria podlahu. Normalne sa pred kolegami neukazujem v 10cm podpatkoch, ale dress code vianocneho vecierku si to priam pytal.
O par hodin neskor som znacne pripita z francuzskeho sampusu. Drvivu vacsinu pritomnych nepoznam. Rozmyslam, kto su ti idioti, s ktorymi si v praci vymienam emaily. Vsetci moji oblubenci su no-show, kedze nepatria medzi trvalych zamestnancov.
Idem si po dalsi poharik.


Pondelok

Stale ma skriabe v hrdle a hlas mam zachripnuty ako 50-rocny fajciar. To mam z toho, ze som cely vecer vrieskala. Pamatam si, ze som sa rozpravala s viacerymi ludmi, no detaily som splachla poharikom (alebo troma) Laurent Perrier.
"Nie ze zasa budes balit chlapov!" hlesla piatok kolegyna na pre-drinkoch. Iba som sa zasmiala. Myslim, ze balit chlapov nedokazem. Vacsinou sa oni priplichtia. Alebo, ze by som to bola ja?
Blika mi sprava na firemnom chate. Tom. Ze vraj dobry pokec. Skoda len, ze si nepamatam o com. Priznavam sa mu.
"To je len dobre," odpoveda mi na to.


Ooops, o tomto pred Fredom radsej pomlcime.

Thursday, December 4, 2014

Slamenna vdova

Fred je opat na sluzobke na druhom pobrezi, uz sa to pomaly stava zvykom. Ratam minuty, ktore stravime telefonatmi, aj tych je biedne. Vzdy mu do toho niekto skoci, nieco sa pokazi, Fred musi vstat a ist manazovat. Zachranovat. Buzerovat. Robit.

Fred nema cas a tak sa zabavam ako najlepsie viem, sama. Browsujem internet, v duchu nakupujem (kedze nie su prachy ani miesto na nove kramy), pisem zoznamy, robim plany, potim sa v posilke, nech ma este niekto chce, ak si to Fred nakoniec aj tak rozmysli, chodim behat.

Dnes dosiahol vnutorny nepokoj vrchol a potrebovala som poriadne prevetrat hlavu. Vetranie hlavy mi trvalo 12 kilometrov. Clovek sa niekde v polovici zabudne a potom funguje uz len na zotrvacnost. Hlavou mi prebleskne, co by mi na to povedala mama.

"Dojebes si kolena!"

Ona by mi taketo excesy netolerovala.

Ak ho nakoniec oficialne povysia, bude zo mna asi maratonec.

Wednesday, November 19, 2014

May the odds be ever in your favour

Pozeram smutne na zostatok na ucte a preklinam bankovy clearing. Mam cely den volno, ktore by som mohla vyuzit na lietanie po obchodoch a zdroje niekde v bankovom limbe.

Okrem nedostatkov financii trpim aj nedostatkom depresijnych stavov a potom nie je o com pisat.

S Fredom sme stale v "honeymoon phase". Ide to do penazi, ale je to tak strasne dobre. Rozmyslam nad tym, preco sa vztahy rozpadaju a ci sa z nas stane jeden z tych parikov, ktore su spolu len zo zotrvacnosti. Pri kombinacii nasich vybusnych povah to asi nebude nas pripad, o to divacky atraktivnejsie budu nase roztrzky.

Ma v znameni, ze vo vztahoch potrebuje dramu. Idem zistit.

Let the games begin...