Dosiahla som uroven spred par rokov. Opat som zaspavala s notebookom v naruci. Pritom bolo take jednoduche ziskat si v tomto meste pozornost muzov. Vychodoeuropske crty tvare pripominajuce im radodajnu Svetlanu z nizkonakladovych filmov a podla potreby jemny az drsny prizvuk sposobovali, ze si opat pripadali ako na vylete v Moskve. Stacilo tak malo, toto mesto trpelo na permanentnu erekciu...
Lenze to by chcelo niekoho, kto by ma vytrhol z deliria, neserviroval mi otrepane frazy, otrepane kroky, otrepane vyhovorky na druhy den rano. Kto by si pamatal moje meno a videl vo mne cloveka a nie narodnost.
Skatulky. Mam pocit, ze z niektorych by sa nevedel vymanit ani Copperfield.
No comments:
Post a Comment