Po praci

Som unavena. Stale niekomu vyhovovat, hladiet na jeho ego, len neurazit. Ja za to fakt nemozem, ze vyrabas prusery, alebo musis vysvetlovat niekoho ineho pruser klientovi.
Fakt si mi cely u riti. A tvoje ambicie.

Povysuju ludi, ktori nevedia ani zaklady. Ze Digital producer. To co je. Ved sme webstranka. Netocime videa. Co vlastne bude cely den robit?
Platime ludi za motkanie sa po chodbach.

Aspon viem, ze v slovenskej IBMke sa fakturuje, v Delli dvihaju telefony ("Ja, ja, alles wird sein!").

Lutujem, ze som zena v korporatnom svete. Keby som bola chlap, buchnem sa do hrude, spijem protivnikov pod stol a vyjdem z celej situacie ako Alpha male.

Lenze som zena. Mlada. Imigrant. Vsetko je prilis komplikovanie, vsetko treba oklukou, len nie priamo. Zeny su mile, nezne, poddajne.

Len tato (ukazovak vztyceny mojim smerom) sa furt hada. A vies co? Je mi to jedno. Lebo nemas pravdu. A mozes sa aj o zem hodit. Bye.

Mety

Pozeram sa na to-do list za tento tyzden a s polutovanim musim skonstatovat, ze som nespravila vobec nic. Po vypatom januari prichadza nudny februar, vsetku energiu vybijem v praci a o pol siestej sa mi nechce nic.

Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:

• Byt
• Velkost 36
• Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
• Ten, co si o mne pamata detaily

Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).

Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.