Viem, ze sme sa hrali nezavazne, ale ja by som bola schopna kvoli nemu sa neprestahovat, zapustit kotvy, mat nalinajkovany zivot, pracu vo firme, odkial som pred troma mesiacmi odisla, byvat v podnajme v Podunajskych Biskupiciach, aby sme si potom za dvestorocnu hypoteku kupili trojizbak vo Vajnoroch. Alebo tak podobne.
"Predali ma na projekt," oznamil mi opatrne, podavajuc mi pohar vody u seba v kuchyni.
Bam. Len tak. Novodoba obdoba otrokarstva - korporatna spolocnost. Jedna z tych Aj-TY konzultantskych spolocnosti, ktorych zamestnanci si na fejsbuku pisali statusy - o polnoci z prace - "Chuck Norris raz robil v XYZ a odchadzal odtialto poriadne zniceny".
"Aha," pocuvala som.
"Do Nemecka. Na 6 mesiacov."
Okamzite mi vyschlo v hrdle. Ten pohar vody vobec nepomahal.
"Vezmes to?" opytala som takmer sepotom.
Ten moment trval pre mna nekonecne dlho.
Prikyvol.
Niekde hlboko vnutri mi odlahlo.
No comments:
Post a Comment