Friday, May 16, 2014

Analyza

Viete ako furt rozpravam, ze nepotrebujem frajera? Asi neviete, lebo na drsnacku sa hram len v realnom zivote. Sem sa chodim vyplakat.

Prichadzam k zaveru, ze toho frajera priam potrebujem a to aj z inych dovodov, ako tych ocividnych. Lebo tie ocividne dovody mam rokmi praxe uz pod kontrolou.

Ale vynorili sa ine, alternativnejsie problemiky, ktore zatial problemami ani nie su, ale mohli by narast do obludnych rozmerov. A to sa mi riskovat naozaj nechce.

Here it goes...

Top 5 dovodov, preco Trsalka potrebuje frajera

1) zamedzilo by to intenzivnym vymenam pohladov medzi mnou a mojim prilis atraktivnym sefom. Nechapte ma zle, zizam iba ja, zatial co on sa snazi pocas mitingu rozpamatat, odkial ma pozna.
Prehanam, ale iba trochu.

2) zbavilo by ma to minimalne dvoch - troch ctitelov, o ktorych nemam najmensi zaujem ale ktori proste nechcu chapat, aj ked im to poviem priamo a jasne. Ako povedala jedna moja najmilovanejsia kamaratka: chlapi nikdy nechapu, ked maju.

3) ukludnila by som vsetkych doma a  aj byvaleho, ze naozaj nie som na misii, ako ho dostat spat. Nie som, ale mam pocit, ze mi nik neveri. A cim viac presviedcam, tym menej doveryhodne zniem. A on sa boji.

4) mala by som s kym ist na miesta, kam neradno chodit osamote. Ako napriklad kino, vecere s inymi parikmi alebo do Ikey cez vikend.

5) tesila by som sa na piatok aj z inych dovodov, ako z faktu, ze opat (mozno) uvidim toho strasne j*batelneho barmana v nasom stalom podniku. Obcas, ked platim, tak sa jeho ruka dotkne tej mojej, co je aj dovod, preco skoro vzdy platim v hotovosti a nie kartou. Trapas, ale je to tak.

Nestresujem, len konstatujem. Vsetko bude. Ale kym este nie je, tak idem hodit studenu sprchu.



Saturday, May 10, 2014

Je tlakova niz

Travim vecery bud komatickym spankom, alebo prechadzanim si stranok s nehnutelnostami. Nechce sa mi stahovat a nechce sa mi platit viac, ale na druhej strane predstava velkeho satnika a velkej postele je lakava.

Dnes som opat dosiahla nejake lokalne minimum. Mozno potrebujem len poriadne vyvencit a pohladkat, pripadne u niekoho opat prespat. U niekoho, kto ma siroke ramena, na ktorych sa dobre odpociva, dava mi pocit bezpecia a v noci nechrape.

Prebehla som asi milion obchodov a uroven sluzieb ma tu neustale prekvapuje. Pripadam si ako uplny sedlak ked niekde nakupujem. "Nikdy nenechaj zakaznika, aby vykladal veci sam!" vysvetluje predomnou ucnovi predavacka - senior. Dufam, ze som ho nedostala do problemov. V dalsom sa ma s neskutocne gumennym usmevom pytaju ako sa mam a dakuju mi, ked odchadzam, bez toho, aby som nieco kupila. Je to prinajmensom bizarne.

Este tri tyzdne a mozem (opat) zacat robit neplechu. Potom si najdem niekoho, kto ma pekne pomojka. Hej, pomojka.