Friday, February 27, 2009

Homecoming queen

Američankin "budúci frajer, len o tom ešte nevie" o tom očividne naozaj ani len netuší, pretože na Američankine pohoršenie si zaobstaral frajerku. Je od neho o päť rokov staršia. Podla občianskeho. Tým chcem povedať, že reklamu na anti-ageing produkty by asi robiť nemohla. Ale je to Pražáčka a preto je mu po ruke. Na daľšie Američankino sklamanie totiž ostáva pracovať v Stovežatej.

"A čo škola?" pýtam sa nad pohárom Virgin Mojita.
"Už sa ani nepýtam." odfrkne a odpije si z Long Island Iced Tea. A nie cez slamku.
"Sa nemieni vrátiť?"
"Neviem," pozrela sa smutno na dno pohára a pohľadom lokalizovala čašníka. "ale ja tu nemienim zostať."
Urazene som na nu vypleštila oči. Čo sa jej nepáči na krajine, kde vládne "svätá" trojica Fico, Mečiar, Slota?
"Respektívne nehodlám naňho čakať. To by bolo ako čakanie na Godota. Okrem toho, myslím, že to prežijem."

Aby dodala svojim slovám váhu sa vystrela, prehodila si vlasy do strany a objednala další long drink. Pravda, trpezlivosť nebola Američankinou silnou stránkou.

Sunday, February 15, 2009

Ouch...

Tak som dopadla. Tvrdo, ale stojím. A dokonca to nebolo pristátie po rypáku.

Nevyšlo. A vlastne sa ani nečudujem. Teraz, keď viem, mi všetko dáva zmysel.

Niekedy proste nevyjde. Som kľudná. A odvážna. Ten skok netrval dlho a pád nebol hlboký. Vybehnem späť na ten level, z ktorého som sa odrážala. Dnes možno, zajtra určite.

Trsalka have just listened to all music Sam got for her, the makeover is done.

Idem zajtra do Mníchova. Tentoraz s nabitými baterkami.

Saturday, February 14, 2009

Nemám čo stratiť

Čoho sa potom bojím? Nemám čo stratiť. Hrdosť? Image?

I'm my own worst enemy.

Jediná vec, ktorá stojí medzi mnou a tým, čo chcem som ja. Život je vo tvojich rukách.

Zavriem oči a skočím. Možno pristanem bezpečne a mäkko, možno padnem na hubu. Tak ako už tisíc krát. Tisíc a prvý neurobí žiaden rozdiel. Rutina.

Idem do toho. Skáčem. Letím...dopadnem?

Sunday, February 1, 2009

Obrátená psychológia v praxi

Tak Američanka zasa dostala, čo chcela. Narozdiel odo mňa. Ja sa musím makať v tej istej stereotypnej robote, kde mi život znepríjemňuje Beau, ktorý sa na mňa cez otvorené dvere kancelárie nepríčetne usmieva. Omylom niekto z HR zabudol jeho mzdový dekrét v kopírke, takže nechápem jeho dôvod na úsmev.

Američanka dostala čo chcela. Okrem toho, že jej práve začínajú skúšky, kým my si už taký týždeň váľame šunky a na jeden predmet má 300+ slajdov a 1000+ stranovú knihu, tak ju pri každej príležitosti obletujú dáki trúdi.

"Možno by som nemala rozprávať také veci, ako "keď sa opijem, neviem, čo robím" alebo, že som nemala ešte sex z lásky. Bohatstvo, mali by ma vysielať so štvorsekundovým oneskorením, aby stihli vycenzurovať nevhodný obsah."

Sedela som nedeľu podvečer doma a večerala parené buchty. Ako dieťa som ich milovala, ale časom mi prišlo nevhodné pýtať si akúkoľvek buchtu. Nikdy neviete, čo dostanete.

Američanka mi do toho cez Skype líčila piatkovú noc. Znela trochu rozbito a jej hlas postrádal na intenzite.
Každou buchtou bol jej príbeh zaujímavejší. Pri tretej som sa dozvedela, že ju Indián, ktorému ešte niekedy v novembri navrhla, že môžu byť "kamaráti, čo majú sex" a on sa s ňou potom asi mesiac nerozprával, bozkával pri biletárovi na krk, lebo sa snažila uniknúť jeho atakujúcim perám.

Indián bol podľa Američkaninho rozprávania dost zvláštny prípad. On je totižto veľmi neškodný, keď je triezvy, ale keď si vypije, zažiada sa mu lásky. A s tým sa zakaždým, kým ešte vládze mleť po anglicky, obráti na Američanku.

Keď mu navrhla, potom, čo sa tretíkrát rozprávali, že by mohli byť fucking buddies to chcel spečatiť tomu hodným spôsobom. Američanka si však ten večer udržala nohavice na zadku a tým aj česť. Potom sa vraj mesiac nerozprávali a za tú dobu videli asi dva razy. Potom si Američanka začala s Vinom. Ten sa ukázal ako netrvácny materiál. A teraz koncom januára, takmer po troch mesiacoch sa Indián opil a zrazu sa mu opäť zažiadalo Američanky.

Američanka však už mala plné zuby indiánskej telenovely.

"Chcela som mu ukázať, že je blb. Mal šancu a zahodil ju. Keďže som ho nechcela poslať rovno do péčka, lebo však ja ho mám rada..."

Kto by neznášal niekoho, kto mu dal najlepší bozk doterajšieho života?

"...a tak som mu povedala, že keď chce, tak nech sa sobotu ozve. Že prídem a spravím, čo bude chcieť."

Takmer mi tá posledná parená buchta zabehla. V živote by som žiadnemu chalanovi, s ktorého nechcem už ani pobozkať a nieto ešte s ním vyvádzať na južanský spôsob toho nepovedala!"

"Ti úplne preskočilo?" vydýchla som a pritom oprskala monitor.

Američanka sa zasmiala. "Keby ti toto povedal chalan, ktorému si silou mocou v tmavej izbe trhala trenky zo zadku, asi by si sa ozvala, čo?"

"To je blb."

Američanka sa zasa zachechtala. "Vedela som, že keď vytriezvie, bude neškodný. Ubránila som svoju cudnosť a dala som mu niečo, čo môže do konca života ľutovať."

Američanka je psychológ.