Sluzobka

Zaclenila som sa do davu, som presne tam, kde som nechcela byt. "Nestazujem sa, len hovorim" vravim kamaratke na veceri. Bohovska mexicka restauracia.

O tri dni som opat vo vzduchu, nestiham sa ani vybalit. Salonik plny paprdov v oblekoch, kukaju na mna ako na ohrozeny zivocisny druh.

Vsetko mi pripada surrealne. Vedla mna sedi typek co sa napadne podoba na Brada Pitta. Uz cakam, ze otvori kufrik a ten bude plny mydiel. Niekde nad Mnichovom zadriemen len aby sa o minutu ozvali chraplave palubne reproduktory.
"Servus und Aufwiedersehn!"

Servus! hlesnem pri vstupovani letuske a pre seba sa zachechcem. V taxiku si premietnem agendu a v duchu poviem par povzbudivych slov. "Nedojeb to!" je vraj novy firmeny standard pep talku pre podriadenych. Ale musite byt CEO.

Jasne, vsetko chapem

Nahodena na pipinu som tam stala v hostilnom hipsterskom uzemi a snazila sa udrziavat konverzaciu.

Obklucena chalanmi, ktori boli pre nas na strednej takmer nedosiahnutelni. V ten vecer som musela skonstatovat, ze teraz som skor pre nich nedosiahnutelna ja.

"Vzdelavaj sa, kurva, citaj casopisy, no..."

Aj tak som cely vecer poskulovala po jeho najlepsom kamaratovi, optickom vitazovi vecera. No ten daval take stupidne hlasky, ze ma niekedy o polnoci presla chut a sla som domov.

Tusim budem opat potrebovat zhruba 5 rokov, aby som zabudla, ze preco sa to vlastne nestretavame.

Rozhodovanie

Zacinali sa mi ozyvat niektori ludia z mojej (uplne nudnej, nedavnej) minulosti. Jasny znak toho, ze je cas opustit krajinu.

Preco sa mi ozval okrem inych zrovna on som pochopila, ked som si otvorila jeho facebook stranku a zistila, ze sa rozisiel s frajerkou. S tou, pre ktoru sa pred 5timi rokmi rozhodol namiesto mna.

Akoze....

...huh?

Tanecnice som sa stazovala na poslednych par mesiacov.
"Neboj sa Trsalka, to je karma! Teraz urcite natrafis na lasku svojho zivota."

Dufam, ze karma ma na mysli toho po tomto.