Wednesday, December 17, 2008

Beau

Ten chalan mi behal po rozume od prvej minúty, čo sa mi pohľadom zaboril do očí a mňa ovládla triaška. Vonku bola zima, tak sa mi ju podarilo zakamuflovať.

Nebolo ho možné prehliadnuť. Svojou výškou vyčnieval nad všetkými a v preplnenom autobuse vrhal s prehľadom na okolité spanilé devy šibalské úsmevy. Organizoval istý druh spoločenskej zábavy a každý týždeň prišiel na vlastnú akciu 15-60 minút neskôr. Niekedy prišiel sám, niekedy s frajerkou. Nie, že by ma to zaujmalo, veď zo mňa bolo ešte cítiť pach milenca z poslednej noci, aj keď som sa vydrhla v sprche mydlom a navoňala parfumom. Stále som ho cítila na sebe.

Ak prišiel sám, sadol si oproti mne a celý večer sa bavil s niekým iným, pričom mne venoval pár pohľadov. Snívalo sa mi o ňom. Dráždil moju predstavosť.
Ak prišiel s frajerkou sadol si do kútika a snažil sa jej venovať. Potom prišiel k zvyšku osadenstva a viedol siahodlhé debaty o tom, kde sa v ten večer odohráva lepšia žúrka. Kvitovala som mu, že frajerku necháva bokom. Zbytočná strata času. Každý krát to totiž bola iná. Raz čiernovlasá, inokedy ryšavá, potom zas brčkavá blondýna.

Všetci sme dotyčnú dámu pekne privítali, ale príliš sme sa na ňu citovo neviazali. Vedeli sme, že ju pravdepodobne o týžden už neuvidíme.

Dnes večer však prišiel sám. Bola som trochu namosúrená na toho svojho. Kúpila som si hriešne drahé spodné prádlo, značne nepraktické, len aby som ho potešila. A on ma zrušil s tým, že nemá čas. Povinnosti, tvrdil mi.

To prádlo som mala na sebe. Sedela som vedľa Alexa a nenápadne sme flirtovali. Vedela som, že ma využíva aby vzbudil žiarlivosť v inej. Nevadilo mi to, pretože okrem toho, že je príťažlivý a dobre vyzerá si s ním viem vždy super poklábosiť. Beau prišiel tentokrát bez frajerky. Sadol si oproti mne a všetkých lámal na párty v študentskom spolku. Ten spolok mal za sponzora banku a pivovar. O pol štvrtej ráno ste tam našli polomŕtvych Áčkarov, že neboli schopní sa doplaziť do izieb na tej istej chodbe.

Prišla servírka a ostali sme len ja, Alex a Beau. Keď mi Beau podával drobné dotkol sa mojej studenej dlani.
"Máš studené ruky,"
Usmiala som sa na znak súhlasu a rezignovania zároveň. Mám a čo?
"Vieš z čoho sú studené ruky?" pokračoval.
"Z čoho?"
"Z nedostatku sexu."

Vrhol na mňa ten najrozkokošenejší úšklabok, aký som videla od čias násťročného Robbieho Williamsa. Zasmiali sme sa a presunuli k študentskému spolku.

Stála som na streche, trochu pripitá, ale rozhorúčená ani platňa na sporáku. Tancovala som na parkete, akol keby to bola posledná noc môjho života. Chlapci zo spolku spravili z priestoru na streche akúsi zimnú záhradu. Cez presklenné steny som sa dívala na spiace mesto a vychnutávala si chvílu ticha. Vnútri som si nepočula ani vlastné myšlienky. A ten malý Jozef tancoval tak blízko mňa...Dúfala som, že si počas mojej neprítomnosti nájde inú obeť. Plechové dvere sa s vrzgotom otvorili. Neotáčala som sa. Nech to bol ktokoľvek, neotáčala som sa.

"Vidno hviezdy, bude mrznúť," ozvalo sa mi spoza chrbta. Beau. Pozrela som na oblohu a zatočila sa mi hlava. Možno som nemala piť toľko piva, aj keď je darované a zadara. Zapotácala som sa, na sekundu som stratila rovnováhu. Beau spravil jeden krok a chytil ma za ramená.

Otočila som sa a hlava sa mi zakrútila druhý krát. Stál tam, veľkými rukami mi objímal ramená a hľadeľ mi hlboko do očí.

"To nebolo treba," zamumlala som.
"Nemáš za čo," uškrnul sa. "Rád pomôžem, keď je treba." Vo tme mu svietili biele zuby. Prišlo mi to smiešne a rozosmiala som sa. Bola som len ja a on. Všetko naokolo prestalo existovať. A tisíce hviezd, ktoré nám žiarili nad hlavou. Z ramien mi prešiel na dlane.

"Stále studené! Žena, čím si zabila tie tri hodiny?!"
Vyceril rad dokonalých zubov a ja som sa musela opäť rozosmiať.
"Vieš, nenašla som nikoho, kto by vedel, čo s tým."
"Vravím, rád pomôžem, keď je treba."

Pozrela som naňho a v okamihu som vedela, že to myslí vážne. Stačilo by slovo a pripísal by si ma na siahodlhý zoznam mileniek. Mohla som byť Miss 47. týždeň.

Odtiahla som ruky.
"Rád sa hráš."
"Ty tiež."
"Áno," povedala som po chvíli. Hľadela som mu do očí a snažila sa nájsť odpoveď na tisíc otázok, ktoré sa mi vynorili v mysli. Bolo tak pekelne tažké sa odlepiť.
"...ale nezahrávam sa. Ja nie som žena na hranie."

Otočila som sa a odkráčala. Nechala som ho tam stáť. O hodinu neskôr, keď som odchádzala som stretla na chodbe dvojicu. Stáli v prítmi, chalan opretý o stenu a chichuňajúca sa žena natáčala k nemu boky. Beau a Miss 47. týždeň.

Tuesday, December 2, 2008

Radšej sa naotáčať

Myslím, že Američanka by si mala nájsť novú najlepšiu priateľku. Neviem, čo s ňou je, ale stále má dáky problém. A priatelia tu nie sú na to, aby vás nonstop ťahali z brindy, alebo o nej prinajmenšom nepretržite počúvali.

"Ten profák je úplne geniálny. Ak by nemal ženu a dieťa, tak po ňom vyštartujem rýchlejšie než chrt za plyšovým zajacom."

Aha. A tieto prirovnania mám chápať?

"Mám s ním jeden predmet a na druhom asistuje Markovi ako cvičiaci. Ale čo sa mi stalo... Najprv ráno na prvej prednáške za mnou došla Ella a rovno pred ním mi podala Raffiho otvárak na flaše. Vieš taký multiúčelný. Zabudla som ho u Bulhara na žúrke, lebo som bola príliš zaneprázdnená Vinom."

"Viem, spomínala si."

"No tak teraz vie aj Hans."

Hans je ten geniálny profák. Vin je Američankina nová známosť.

"Ako to?"

"No, samozrejme, Ella si neodpustila poznámku o divokej žúrke, ako sme sa všetky rozbili a ako mi závidí, že som políciu stretla až pred východom a nemusela s nimi udržovať konverzáciu vo veľmi zlom stave v skorú rannú hodinu.
A to všetko stihla, kým si Hans zbalil podklady k prednáške."

Začala som sa smiať do telefónu. Asi dosť hlasno, lebo babka čakajúca na trolejbus mi venovala nevraživý pohľad. Čo ju mám čo vyrušovať na zastávke!

"A to nie je všetko."

"Počúvam..."

"Večer sme mali s ním cviko. Po skončení som odchytila Vina na chodbe a počkala si, kým nevyjde posledný študent. Objala som ho a vravím, čo si robil pondelok večer, že to bolo zaujmavejšie než ja v spodnom prádle v tvojej posteli?"

Neviem, čo na tom má byť nezvyčajné. Presne toto by som od nej bola čakala.

"Vin zrazu celý stuhol. Otočím sa, nie, som bola chrbtom k dverám, v ktorých stál Hans."

Musela som si zachpať nos, lebo mi až slzy vrhŕkli, ako som sa snažila, kvôli babke, nenápadko rehotať.

"Len sme na seba zbrklo pozreli, zdvorilo sa na seba s Hansom usmiali a on krútiac hlavou odkráčal. Myslím, že som spravila dojem..."

Monday, December 1, 2008

Hnusní chlapskí zmrdi

Sedela som nad nemožným zadaním od nášho obľúbeného učiteľa. Neviem, či je to smiešne alebo smutné, že nás má učiť človek, ktorý si s dvoma promile alkoholu v krvi zahral hlavnú úlohu v Markízackej 112tke.

Otvorím emailovú schránku. Nový mail od Američanky. Odkedy je v Nemecku odvykli sme si telefonovať, lebo zatiaľ ani jedna sme nevyhrali v Lote a ani nepretiahli generálneho manažéra Orangeu. Píšeme si maily. Dušujem sa, že raz vyberiem isté pasáže a vydám to ako zbierku anekdót.

Toto mi napísala (vyberám):

"Nemôžem mu strčiť ruku do nohavíc a jemne naznačiť, o čo mi ide. Kde sú tie časy, keď som si myslela, že toto je presne to, po čom túži každý chlap?

Opäť som vyžrala všetko jedlé z chladničky. A to tam už pomaly nikdy nič nemám, keďže sa poznám. Keď som nešťastná, žeriem. Alebo neuspokojená. Vlastne, keď som neuspokojená, som nešťastná.

A vieš čo mi povedal? Že treba čakať.
Súhlasím. Treba čakať. Niekedy na autobus, dokonca aj v Mekáči treba občas čakať i keď to má byť údajne FAST food. Tak sa chlapec načaká. Štvrtok zdrhám za vami a keď sa vrátim, tak ma ten autobus môže rovno vysadiť na skúške. Už vidím, aká budem nadržaná z toľkých derivácii, APT, CAPM, MFM a najmä von Neumann Morgenstern theory...
Neviem, čo môže byť lepšie ako ja, v spodnom prádle v jeho posteli. Môže o tom premýšlať. Bude mať na to celých 18 dní na premýšlanie. Hlupák...

Tak teraz sa nemôžem sústrediť na učenie. Stále mi vŕta hlavou, prečo mi dal košom. Môj posledný volný večer tu na najbližšie minimálne dva týždne a on má niečo dôležitejšie na práci. Takže budem hlúpa a nevyšantená. Hnusní chlapskí zmrdi!"

Hovorím vám, niet horšej fúrie, ako sklamanej ženy. Alebo neuspokojenej ženy. Alebo kombinácie.