To bol zas týždeň. Moja pečeň pod náporom všeliakých sajrajtov, alkohlu a Big Macov odmietala ďalej pracovať a len tak vegetila. Ja som na tom však bola relatívne dobre. Američanka poslala Vina po tom, čo si uvedomila, že jej začína liezť na nervy do paže rýchlejšie, než Ukrajinská premiérka Fica na vyjednávaní o plyne.
Chudák chlapec, bolo mi ho normálne ľúto. Nielenže nemal ani poňatia o okolitom svete a najmä o Slovensku (nevzdelaných ľudí mi je vždy ľúto, aj keď tohto splašila Američanka na univerzite) ale deň pred narodeninami dostal namiesto vášnivej noci od Američanky kopu drístov a priepustku medzi nezadaných.
"Konečne môžem voľne dýchať," vravela mi na Skype. Už jej začali dochádzať peniaze, tak musela prejsť na low-costové riešenia. Tie víkendy doma s Lufthansou očividne neboli až také výhodné.
No comments:
Post a Comment