Vianocne firemne vecierky su skuskou ohnom. Ak nepojdete, pridete o vtipne zazitky a prihody, ktore si medzi sebou budu ostatni rozpravat na druhy den a do konca zivota a vy do konca zivota nebudete vediet co sa v ten osudny vecer stalo. Okrem toho netreba podcenovat puta, ktore vzniknu, ked sa niekym ozerete pod obraz bozi a potom sa zufalo snazite trafit domov (lebo za 5 odin mate byt naspat v robote), az kym sa niekto nad vami nezlutuje a zavola vam taxik.
Co by som nespravila pre svoju karieru? myslela som si stojac pri open bare, open bufete a open zipse na nohaviciach jedneho postarsieho kolegu, ktoreho som sa hanbila na relevantnu skutocnost upozornit.
Den pred party som preslapovala s Americankou pred skrinou a zufalo do nej zizala.
"Americanka porad, co si mam obliect?"
Moj zivotny problem. Alfa a Omega, pociatok a koniec vsetkeho. Najst vhodny outfit. Aj ked na pozvanke stalo "casual", od Shakespeara na hrade som sa poucila. Tam tiez na pozvanke stalo "casual" ale moje garde v rifliach a koseli sa citilo ako buran medzi tymi sakami a vyzehlenymi nohavicami s pukmi. A to bol august a horucavy najvacsie.
Americanka odbornym okom presla tych par nohavic a bluziek a sak, co mi ledabolo viseli na vesiakoch. Potom mi venovala jeden pohlad, ktory vo mne vyvoval najhlbsie zahanbenie a akutnu volu vykupit zenske oddelenie Alaina Delona, ak take vobec nieco maju.
"Vies Trsalka, u teba to nie je uz ani tak otazka co si zajtra oblecies, ale co si vyzlecies."
Namiesto toho, aby som sa urazila sme sa na seba pozreli a vybuchli do smiechu. Ked mi v ten vecer polozil v taxiku domov iny kolega ruku na koleno a spytal sa, ci predsalen nejdeme iba k nemu, doslo mi o com hovorila.
