Vcera som si pokecala s uplne cudzim clovekom vo vlaku. Trochu ma zarazil, kedze vedel o mne veci, ktore sice nie su tajne, ale su mierne polotajne. Ako napriklad moje dalsie karierne plany. Asi si zacnem davat pozor na to, co rozpravam na verejnosti.
A mozno nie. Uz by som potom bola uplne paranoidna.
Je piatok a mam pochopitelne dobru naladu. Nic ma nenasere, nic ma nerozladi.
Prestala som chlastat. Zacala som behavat. Po vonku, v tomto stredoeuropskom pocasi. Ziadne zurky, ziadne cudzie bacily a ziadne hrozne rana, kde ma prinajlepsom rozplace pohlad do penazenky.
Pozriem vecer si Milujem Slovensko na STV1 a idem spat.
