Monday, July 25, 2011

O skrutkovaci

Polohluchy sa ukazal ako uplny prepadak. Vsetkom, s cim som mu pomohla, nebol schopny ani odpisat na smsku, ked som sa pre zmenu ocitla v nudzi ja.

A tak som stala s vyrazom Britney Spears pri geografickom kvize pred regalom so skrutkovacmi a nadavala na samoobsluzny system v Ikea.

"Teba poznam," ozve sa spoza mojho chrbta a bez ohladu na to, komu ten hlas patri, mi je jasne, ze nie som dostatocne nahodena. Ked sa otocim uvidim ten usmev, so strbinkou medzi prednymi zubmi, ktory ma po tretom pohari cerveneho pred dvoma mesiacmi privadzal do rozpakov. Dufala som, ze ho este niekedy uvidim, najlepsie asap, ale nenapadlo ma, ze to bude medzi izbovymi kvetinami a drevenymi platnami. Vyzera zmatane, snazi sa zistit, o co mi tu ide.
"Hladas srobovak?"
"Hladam ten SPRAVNY srobovak."

48 hodin neskor vediem Andiho do bytu v 14. obvode. Za bieleho dna, citim sa ako keby som soferovala na zlej strane. Silny nezvyk. Ukecal ma. Ponukol naradie aj s full servisom.

"Tak ukaz, co si pokazila," spyta sa ked stojime uprostred izby. Ten byt nie je moj. Je docasne opusteny a ja mam kluce.
Opatrne a nevolky ukazem prstom na postel.
Andi pozre na mna, potom na postel, opat na mna, tentokrat so silno potlacenym usmevom. Bezslova si klakne, vytiahne naradie a pusti sa do prace.

Citim trapny nadych atmosfery, ked sa kolenacky smeje pre seba, tak, aby to nebolo priamo mne do ksichtu. Sledujem tie jeho sikovne rucicky... Tusim vytvaram mylny obraz o svojej osobe. Na chvilu sa zamyslim, ci mam vyrukovat s nejakym vysvetlenim. Cuzdia postel v cudzom byte, neviem co by viac splnalo kriteria trtkumbalu.

Mlcim. Ta postel rupla sama od seba, ked som na nej sedela a neexistuje sarmatny sposob, ako podat tento druh pravdy.

Tuesday, July 19, 2011

Nabuduce

Niekolko tyzdnov dozadu, pokojny letny vecer. Po druhom drinku ma pomaly opusta stres. Americanka venuje ovela viac pozornosti okoloiducim Schnitzlom, nez mojmu psiemu pohladu.
"Nechapem to," zacne trochu afektovanym hlasom. "Ucila som sa rol dna v den skusky, po prepitom vikende a stale som tretia najlepsia z triedy."
"Respekt." Co ine?
"Hm, skor by ma zaujmalo co robili oni, ked vedeli este menej nez ja."
Nasleduje Americankyne hlboke zamyslenie.
"Mozno by som mala nabuduce ist zurovat s nimi," hlesne popod velavravne zdvihnute obocie.


Monday, July 4, 2011

Remedy

Ked som stastna, nemam inspiraciu. Prislis som si zvykla pouzivat tento blog ako vylevku toho najhnusnejsieho, co sa mi pritrafi.

"I have issues with holding my legs together," zahlasi svetu Svetlana a ja sa snazim nevybuchnut do huronskeho smiechu ale chichunat sa ako dama. Dari sa mi tak na 50%. O dve hodiny, 2 mestske obvody a tri kluby neskor koncime na Freyungu, poslednom zufalom pokuse zachranit vieru v nocny zivot v tomto meste. Dvom odutym skaredym hosteskam zaplatime 12 euro (kazda), bezne vstupne a v tom momente mi Trafo roku pana 2005 pripada ako lacna sopa pre skrachovancov.

Uspesne odignorujem dvojicu 30tnikov v oblekoch, ktori sa usmievaju nasim smerom. Od Manazera mi vsetko nad 25 pripada stare a uchylne. Jeho byvala priatelka (still in her 20's) mu volala niekolko raz uprostred noci z nemocnice, ked cakala, kedy porodi. Doteraz sa zurivo snazim vytesnit z mysle vsetky tie detaily o "otvarani sa" & spol, ktore sa doniesli mojim natiahnutym usiam. Tvarila som sa ze spim a nepocujem. A potom nadovazok cez den kula plany, ako by ju mohol prist pozriet bez toho, aby sa stretol s jej priatelom, udajnym otcom dietata, ktory Manazera neznasal. Ked som sa spytala preco, splietal nieco o standarde, na ktory bezny chlap nema a "plus I look like this."

Ked stojim pri bare a podavam barmanovi posledne peniaze, pride mi smska. "Vraj ma miluje. Zdrel to dnes, wtf". Lucia. Spava so svojim zenatym sefom. A chodi s jeho zenou na obedy, kedze vsetci traja pracuju v jednej firme. Posrata mala "velka" Bratislava.

Svetlana je rovnako prilepena na svoj mobil, pise jej Schaffer, chalan, ktory sa sucasne nastahoval s frajerkou do noveho bytu a vyznal Svetlane lasku. Stavim sa, ze jeho frajerka/spolubyvajuca trpko olutovala den, kedy ich dvoch zoznamila.

"Nie je to nic osobne. Ignorujem vsetko, co ma vtaka," odvetim s usmevom chalanovi s LV opaskom, ktory do mna velmi neefektivne tlaci kaleraby a vzapati sa poroucim. Prilis sa podoba na tohto typka.

A vobec.

Este keby som dokazala pretavit tuto insomniu na produktivny nadcas, mala by som poriesene uplne vsetko.