Neskutocne. Sedi tam, drzi ma za ruku, zmyselne sa usmieva a ja sa citim ako v piatej triede na zakladke. Absolutne zmatena. Neskutocne. Tuli sa ku mne a mne sa to snad paci. Mam si vybrat medzi nim a bandov jeho vsakovakych kamosov a milej dievcienskej spolocnosti chystajucej sa do bratislavskeho klubu a ja volim jeho. Neskutocne.
Chcela by som sa sa tvarit, ze som silna, neohrozitelna
Superzena, ale citim sa ako slimak bez ulity- chcem sa schovat, no som uplne stratena.
Svojimi vlastnostami sa nebezpecne priblizuje mojmu idealu: inteligentny, vtipny, starostlivy, rozhodny a zabavny. Mozno sa len pretvaruje, tusi, ze na nieco take letim, videl to v televizii a teraz to do bodky dodrziava. Ale...do akej miery dokazu predstierat opiti ludia?
Ked sa odtiahnem vyzera sklamany. Neskor sa citi ako uplny idiot. Na rozlucku mi pred jeho bandov vtihne pusu na lico, zvysok mi venuje len nepritomne a pohlady. Ked sa otocim viem, ze rano budem horuckovito rozmyslat.
Mam ho rada. Mam. Lenze...ako?
