Leto

I do not own this photo. But it's awesome.

O nabúranom aute

Mal tesne po tridsatpätke, meter deväťdesiat, auto, byt a exmanželku. Až na tú bývalú ženu, presne Američankin typ. Prišiel, pozdravil, objednal si turka a nechal vysoké sprepitné. Američanka sa chvílu držala, hrala na dobrú. Keď jej potom po mesiaci nechal okrem sprepitného aj telefónne číslo, šla do kolien.

"Nezavolali ste," zaťal, keď ráno sedel ako jediný v kaviarni na pešej zóne.
"Vy ste si všimli?"
Opäť mu zvonil telefón. Buď bol veľmi dôležitý muž, alebo boli jeho spolupracovníci nesamostatní diletanti. Dvihol to a povedal, že zavolá späť.
"Prečo?" vyzvedal a tváril sa pritom nechutne sebavedomo.
Američanka vzala prázdnu šálku a usmiala sa.
"Nevolám neznámych mužov von."

Štvrtok sa neukázal. Piatok končila Američanka v práci o desiatej. Len čo vyšla z kaviarne, chlapík sa dvihol zo stoličky, spravil dva kroky a bol pri nej.
"Prepáč, myslím, že my sa ešte nepoznáme."
Američanka sa otočila. Tesne po tridsaťpätke, meter devätdesiať. Uložila si ho do mobilu ako Chrumkavý, ale nezavolala. A teraz tam stál, bez obleku, kravaty a ustarosteného výrazu v tvári ho takmer nespoznala.
"Stanislav," predstavil sa a podával jej pravicu. "A ty si...?" Stisla mu pravicu. "Smädná," zaškerila sa.

Tak som si veci predstavovala podla Američankinho rozprávania. Sobota večer. Sedíme v Američankinom obľúbenom podniku a pijeme každá druhý kokteil. Dosť na to, aby sme vyrukovali s nepohodlnými témami a ešte málo na to, aby sme nemohli viest logickú debatu.
"Dnes sú tu nejakí extrémne teplí čašníci," hovorí počudovane Američanka, na čo sa odchádzajúci čašník otočí. Mohla počkat, kým sa vzdiali, ale neurobila to.
A potom sme sa vrhli na hlavný bod večera- Američankin nový objav. Ticho sme počúvali ako nám Američanka líci ich posledný týždeň. Cez víkend chlastali, cez týždeň kino a dlhé večerné telefonáty. Američanka trvala na tom, aby si za seba mohla zaplatiť.
"Ved nie som jeho žena, ani milenka, aby som sa nechala vydržiavať."
"Koľko má rokov? Spýtala sa Tanečnica. Pred dvoma hodinami prifrčala z Viedne, dala si sprchu, make up a rovno sadla do auta.
"Tridsatpäť. Nechal ma hádat. Má to len jeden háčik. Je rozvedený."
Vypadol mi z úst lad, ktorý som ohrýzala.
"Neviem, čo s ním mám robiť. Je úžasný. Hovorí správne veci, správne sa chová, zaobchádza so mnou ako muž so ženou."
"Ved si s ním uži. Kým sa dá," usmiala sa Tanečnica. Carpe diem, sestra, carpe diem.
"Nehľadáš predsa otca svojich deti."
"Skôr svojho otca, však?" zadrela Šárka, ktorej pri spomienke jeho veku takmer vypadli oči do kokteilu.
"Ha, ha," odpovedala cynicky. "Nikdy nepodceňuj 20 rokov sexuálnych skúseností," povedala, ako keby vedela svoje a dopila kokteil. Chvílu mlčala.
"Ale..."
"Rozvedený chlap je ako nabúrané auto. Môžeš ho opraviť, vytundžiť, prelakovať, že bude vyzerať ako nové, ale nikdy to nebude ako predtým."

Ticho. Všetky oči na mne.

Žeby som trafila kliniec po hlavičke?