Sunday, December 4, 2011

Asi som sa zabuchla...

Poletujem na ruzovom oblaciku.

A neviem sa dockat. Kazdeho noveho dna.

Ach, people in love...idiots!

Sunday, November 6, 2011

Yay

Cele tyzdne som pocuvala historky o zenatych milencoch, co sa ta snazia nabuchat, o frajeroch, ktori sa snazia ta otrtkat do zadku kym sa nepozeras a typkoch, ktori ked nieco slubia, tak si s istou mozes na ten cas zabookovat alternativny program. Uz po Miami som prestala verit v ludske dobro a so zenami som nemala dostatok lesbickych skusenosti. Do toho sa vo velkom style o tretej rano ozval typek, ktoreho som pred rokom stretla na jednej party a ktory sa velmi amatersky prezradil, ze dava baby do radu tak, aby mal kompletnu zbierku zastupkyn clenskych krajin OSN.

Ked mi Dream Boy napisal, ze sa na Vianoce dotrepe do nasich zemepisnych sirok, jedine, co ma napadlo bolo
"PRECO?!"

Radsej som si kusla do klavesnice a namiesto toho s vyrazom splasenej srny, ktory on nemal ako vidiet, napisala
"Yay".

Presne tak. Fuckin yay.

Sunday, October 9, 2011

O hladani

Guys and apartments are not that different.
You want them to be pretty form the inside out. Both should be well-situated. You don't want them to be devastated by the people before you. You should not be ashamed to show them to your friends. And you should look forward to going back to them after a long day at work.

Zameriavala kazdy maly nedostatok, jej ihlicky klopkali o parketovu dlazbu podobne ako realny zivot na jej imaginarne dvere. Trebalo by vymalovat, novy nabytok, matrac, postel - pohodlny matrac a velku postel - novu chladnicku. Zlozit kauciu a zaplatit proviziu a, a, a...

Tie steny vyzerali, ze sa na nu kazdu chvilu zosypu, v zime nasnezi rovno do obyvacky a vychadzalo sa aj tak cez kupelnu.

This is not THE ONE. Podakovala sa tristemu majitelovi, ktoreho videla za ten tyzden a cestou ked jej prsalo na umytu hlavu rozmyslala, kedy to zacalo byt TAKETO narocne. Maybe the good ones are really long taken and what's left is either unreachable or damaged good.

Este to nevzdavala. Verila v statisticke pravdepodobnosti a tvrdohlavost.

Sunday, September 25, 2011

P.S.

Pred mesiacom a pol sme sa valali na zemi Museumpleinu. Ja high a on mierne pripity. Poobede za krasneho slnecneho dna.

Prehrabavala som sa prstami v trave a pocuvala pribehy, o agresivnych vackovcoch a milionoch druhov smrtelne jedovatej havede. Nevediac comu vsetkemu verit som zakontrovala vtipom o kengurach.

Ach, vtipy o kengurach. They never get old.

O dva tyzdne na to sa valame v tvare pri Dunaji a vtipy si tentoraz robi on. Jeho rodne mesto ma tolko obyvatelov, co moja krajina. "Heaps," podotkne. Moje rodne mesto nebolo ani zakreslene na jeho turistickej mape. Mala by som ho dat v Bratislave, rozmyslam. Nech na nu len tak rychlo nezabudne. Saving Slovak tourism one at a time.

O dva tyzdne na to sa valame v Englischer Garten, kazdy iba po 3 litre HB piva. Ta jeho potetovana ruka letmo polozena na mojom bruchu ma neskutocne drazdi a ja si uvedomujem, ake by to mohlo byt. Ani jeden z nas nema tendenciu sa k tomu druhemu nepriznavat, rozoznava sarkazmus od tvrdych faktov, podpichuje ma s citom. Pre mna doteraz nepoznana kombinacia vlastnosti.

Mlcim a usmievam sa. Mozno by mu to mal niekto povedat. The best I ever had. A ze nemozes kupit dievcatu pol tucet cervenych ruzi a potom zdrhnut do inej hemisfery.

"I'll sail back to you in no time," dusuje sa.

Zly chlapec bol surfer. Tento bol jachtar. THAT's how you upgrade!

Sunday, September 4, 2011

[low quality entry] Ulitmativna radost

Ten pocit...ked stretnete byvaleho, ktory vam zo vsetkych sil daval pocit, ze nie ste dostatocne pekna, mudra, vzdelana, majetna...

A na ramene ma zavesenu priatelku.

A jedine na co myslite, je:

"Dude, aren't you supposed to upgrade?"

Chlapi. Obcas sa s vami rozidu, lebo svojou podstatou nerobite dobre jeho egu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Oh please! There's always a contest with an ex. It's called "who will die miserable."
Samantha Jones

Wednesday, August 17, 2011

In vino veritas

Nic sa nedialo. Jasny znak toho, ze o mna nema zaujem, je gay alebo zadany. V najhorsom pripade trojkombinacia vyssie spomenuteho.
Vrtal mi v hlave. A to som este v juni prisahala, ze najblizich 5 rokov stravim stopercentne oddana rieseniu problemov globalneho charakteru. Alebo hrajkanim sa s tabulkami v Exceli, podla toho, co sef povie.

Vybrala som sa ku konci tyzdna na rande s kamaratom s jedinym bodom na programe - "drink myself happy, like a normal person". Pili sme vino z plastovych poharov, rozvaleni pod sochou mrtveho panovnika, uzivali si navrat leta a trochu lepsie pocasie. Pitie na verejnosti bolo v tomto meste legalne, velmi zauzivane a najma nikoho netrapilo. Piatok vecer s nezabalenou flasou vodky v metre a nikto na vas ani skaredo nepozrel. Ak existovalo nieco, preco by sa mi toto mesto mohlo pacit, tak to bol tento druh lahostajnosti.

Presne 0.7 litra som opisovala mojho zachrancu so srbovakom. Zreprodukovala som vsetko, co som o nom vedela. Vek, vzdelanie, pracu, rodinne zazemie...
"Bude to jeho rodina. Niekto ako on by si nikdy nezacal s niekym ako som ja," mierne pripita som uzavrela na kastovnicku notu a smutne sa zadivala na prazdnu flasu bieleho. V kolonke "vyrobene" svietilo jeho priezvisko s privlastkom GmbH. How ironic.
Moj drahy priatel vzal flasu a pokrcil ramenami.
"Dievca, ver mi. Cicina rodokmen nestuduje"

Just keep it casual

Venoval mi uznanlivy posunok hlavy, ked som mu oznamila, kde sa mu revansujem za remeselnicke prace. Restauracia patriaca k lepsiemu standardu, tajny tip domacich. Zly chlapec ju udajne miloval, bola par krokov od jeho bytu a casto ju spominal. Kul plany ako tam pojdeme. Nejak nevyslo. Nakoniec sme aj tak takmer nikdy k jedlu nedostali. Vybrala som ju nachval. S jednoznacnym zamerom.

Ocikat si uzemie.

Snazila som sa drzat amtosferu v priatelskom duchu, kedze moje saty naznacovali nieco ine. Just keep it casual, opakovala som si, ked som sa mentalne prehrabavala v moznych temach rozhovoru.

Pri dezerte to prislo.
"Tak, kolko posteli si tento mesiac zlomila?" spytal sa ma jemne nakloneny ponad stol.

And just like that - casual was done for the night.

Monday, July 25, 2011

O skrutkovaci

Polohluchy sa ukazal ako uplny prepadak. Vsetkom, s cim som mu pomohla, nebol schopny ani odpisat na smsku, ked som sa pre zmenu ocitla v nudzi ja.

A tak som stala s vyrazom Britney Spears pri geografickom kvize pred regalom so skrutkovacmi a nadavala na samoobsluzny system v Ikea.

"Teba poznam," ozve sa spoza mojho chrbta a bez ohladu na to, komu ten hlas patri, mi je jasne, ze nie som dostatocne nahodena. Ked sa otocim uvidim ten usmev, so strbinkou medzi prednymi zubmi, ktory ma po tretom pohari cerveneho pred dvoma mesiacmi privadzal do rozpakov. Dufala som, ze ho este niekedy uvidim, najlepsie asap, ale nenapadlo ma, ze to bude medzi izbovymi kvetinami a drevenymi platnami. Vyzera zmatane, snazi sa zistit, o co mi tu ide.
"Hladas srobovak?"
"Hladam ten SPRAVNY srobovak."

48 hodin neskor vediem Andiho do bytu v 14. obvode. Za bieleho dna, citim sa ako keby som soferovala na zlej strane. Silny nezvyk. Ukecal ma. Ponukol naradie aj s full servisom.

"Tak ukaz, co si pokazila," spyta sa ked stojime uprostred izby. Ten byt nie je moj. Je docasne opusteny a ja mam kluce.
Opatrne a nevolky ukazem prstom na postel.
Andi pozre na mna, potom na postel, opat na mna, tentokrat so silno potlacenym usmevom. Bezslova si klakne, vytiahne naradie a pusti sa do prace.

Citim trapny nadych atmosfery, ked sa kolenacky smeje pre seba, tak, aby to nebolo priamo mne do ksichtu. Sledujem tie jeho sikovne rucicky... Tusim vytvaram mylny obraz o svojej osobe. Na chvilu sa zamyslim, ci mam vyrukovat s nejakym vysvetlenim. Cuzdia postel v cudzom byte, neviem co by viac splnalo kriteria trtkumbalu.

Mlcim. Ta postel rupla sama od seba, ked som na nej sedela a neexistuje sarmatny sposob, ako podat tento druh pravdy.

Tuesday, July 19, 2011

Nabuduce

Niekolko tyzdnov dozadu, pokojny letny vecer. Po druhom drinku ma pomaly opusta stres. Americanka venuje ovela viac pozornosti okoloiducim Schnitzlom, nez mojmu psiemu pohladu.
"Nechapem to," zacne trochu afektovanym hlasom. "Ucila som sa rol dna v den skusky, po prepitom vikende a stale som tretia najlepsia z triedy."
"Respekt." Co ine?
"Hm, skor by ma zaujmalo co robili oni, ked vedeli este menej nez ja."
Nasleduje Americankyne hlboke zamyslenie.
"Mozno by som mala nabuduce ist zurovat s nimi," hlesne popod velavravne zdvihnute obocie.


Monday, July 4, 2011

Remedy

Ked som stastna, nemam inspiraciu. Prislis som si zvykla pouzivat tento blog ako vylevku toho najhnusnejsieho, co sa mi pritrafi.

"I have issues with holding my legs together," zahlasi svetu Svetlana a ja sa snazim nevybuchnut do huronskeho smiechu ale chichunat sa ako dama. Dari sa mi tak na 50%. O dve hodiny, 2 mestske obvody a tri kluby neskor koncime na Freyungu, poslednom zufalom pokuse zachranit vieru v nocny zivot v tomto meste. Dvom odutym skaredym hosteskam zaplatime 12 euro (kazda), bezne vstupne a v tom momente mi Trafo roku pana 2005 pripada ako lacna sopa pre skrachovancov.

Uspesne odignorujem dvojicu 30tnikov v oblekoch, ktori sa usmievaju nasim smerom. Od Manazera mi vsetko nad 25 pripada stare a uchylne. Jeho byvala priatelka (still in her 20's) mu volala niekolko raz uprostred noci z nemocnice, ked cakala, kedy porodi. Doteraz sa zurivo snazim vytesnit z mysle vsetky tie detaily o "otvarani sa" & spol, ktore sa doniesli mojim natiahnutym usiam. Tvarila som sa ze spim a nepocujem. A potom nadovazok cez den kula plany, ako by ju mohol prist pozriet bez toho, aby sa stretol s jej priatelom, udajnym otcom dietata, ktory Manazera neznasal. Ked som sa spytala preco, splietal nieco o standarde, na ktory bezny chlap nema a "plus I look like this."

Ked stojim pri bare a podavam barmanovi posledne peniaze, pride mi smska. "Vraj ma miluje. Zdrel to dnes, wtf". Lucia. Spava so svojim zenatym sefom. A chodi s jeho zenou na obedy, kedze vsetci traja pracuju v jednej firme. Posrata mala "velka" Bratislava.

Svetlana je rovnako prilepena na svoj mobil, pise jej Schaffer, chalan, ktory sa sucasne nastahoval s frajerkou do noveho bytu a vyznal Svetlane lasku. Stavim sa, ze jeho frajerka/spolubyvajuca trpko olutovala den, kedy ich dvoch zoznamila.

"Nie je to nic osobne. Ignorujem vsetko, co ma vtaka," odvetim s usmevom chalanovi s LV opaskom, ktory do mna velmi neefektivne tlaci kaleraby a vzapati sa poroucim. Prilis sa podoba na tohto typka.

A vobec.

Este keby som dokazala pretavit tuto insomniu na produktivny nadcas, mala by som poriesene uplne vsetko.

Tuesday, June 14, 2011

This feeling won't be gone until I'm gone.

Hotel na Ocean Drive. Southbeach, co by clovek doplul. A on, sediaci dolu na verande, vybavujuci si telefonaty. Mama, tehotna expriatelka, ktovie kto. Je to zaneprazdneny muz. Stary mladenec, aj ked neviem, kde zostal mladenec, lebo ja vidim iba stareho. Menim krajiny, menim chlapov, ale zakazdym nanovo objavujem ten isty vzor. Vsetci su mali chlapci, ktori sa boja citov a zavazku k jednej zene viac ako Victoria Beckham sacharidov. A vsetci, do jedneho, mi rozpravaju o tom, ze im treba na malu. Ked si potom ani nezatvoria dvere, zabiju poslednu stipku romantiky.

Ja poslusne cakam, chystam sa pred zrkadlom, aby som vyzerala dostatocne reprezentativne. Ako taka ruska nevesta na dobierku. Viem, ze vecer budeme mat angry sex, aj ked on o tom nevie.

Nad tretim drinkom, ked mu bosou nohou smatram po rozkroku mi priskrtenym hlasom chce nieco povedat.

"Tonight, I'll fuck the shit out of you."

Nanestastie po jednom monotonnom cisle sa zvali na bok a do minuty zachrape.
Len si povzdychnem. Toto poznam. Ked chcem nieco spravene poriadne, tak to musim aj tak vzdy spravit sama.

Wednesday, May 18, 2011

Na zvracanie

So this is how it feels, when you find out, he's with someone else.

Na zvracanie.

Problem bol ocividne vo mne. Pre zleho chlapca nie som dostatocne blond.

Prekvapivo zijem. To som necakala. Cesta k Manazerovi je dlha a daleka. A dovtedy...

Som dva kroky od toho, povedat manazerovi ano, ked si predomna klakne s prstenom. Vsetko uz mame prebrate, pocet deti, domace zvieratko aj miesto pre dovolenky. Jediny chlap, ktory ma dobre poj.bal a nie oj.bal.

Ma to len jediny hacik: I don't do simple. Potrebudem veci komplikovat. A ako povedal on sam "it's the journey, not the destination". On si uz presiel polmaraton a ja som len na zaciatku cesty. And walking down the aisle is a dead end street for me.

Saturday, May 7, 2011

Stvrtkovy vecer

Sadla som si strategicky na postel, lebo ak by na nej sedel on, v obleku a s tym nebezpecnym usmevom, nedokazala by som sa sustredit a zastavit premietanie roznych scenarov v mojej hlave.

Jedenast hodin vecer a ja sedim unho na posteli. Je to niekto iny, opat nespravny. Kedy sa poucim? Snazim sa pocuvat, odpovedat, sklonovat ten sprosty jazyk a Artikle, Artikleee!

Ruky zabaram do makkej deky, ktoru ma prehodenu cez periny. Chytit ho tak za kravatu a stiahnut k sebe...

Vstanem, podakujem sa za knihu a rozlucim sa. Vyzera trochu prekvapeny ale pri nom nikdy neviem, na com som. Ked schadzam dolu storocnymi schodmi analyzujem staronovy pocit.

Wow. Tak predsa to ide. Rozmyslat hlavou.

Friday, April 22, 2011

Foreign Affairs

Ocividne nemala silu nedvihat telefon, ignorovat pocity, ktore v nej opat rozviril, davno zabudnute a nasilne potlacene. Pozerala na mobil a prvy krat po velmi dlhej dobe si priala, aby zavolal. Namiesto prace, namiesto zbuchavania zaverecnej prace, namiesto niecoho zmysluplneho, racionalneho, naplanovaneho, ktore zvycajne dostavalo prednost.
Bola zmatenejsia kazdym dnom. Mala by si dat pauzu, ukludnit sa a nestracat koncentraciu, fokus.

Manazer prichadzal s coraz sialenejsimi napadmi. Tusila, ze coskoro pride s ponukou, ktora sa neodmieta. Navyse milovala ten pocit, ze dokaze dospeleho muza polozit na kolena.

Polohluchy bol stale v Anglicku a jeho facebook status sa nemenil. Kontrolovala ho zurivo kazde rano, cakala uz uz, ze bude single, ze dokona svoje dielo, splni misiu, kvoli ktorej tam siel.

"Urcite robi, kvoli comu tam siel," pozrela sa nasrate na facebook a namiesto toho bookovala letenku.

Sunday, April 17, 2011

I'm ready to get hurt again

Marec.

Cervene akoze kozene sedacky, kybel s ladom, vodkou a redbullom predomnou. Snazim sa to spravit co najefektivnejsie. Popijanie je namahave a zbytocne, get in, get it and get out. On stoji s par priatelmi pri dverach, rovnako pravymi ako to, na com sedim. Obaja vykuzlime usmev a v tom klube zistujem, ze je hluchy na prave ucho. Ked sa lucim, prehovara ma aby som ostala.

"Budeme tancovat," hovori s nebezpecnym usmevom a ja viem, ze musim bezat prec, co najdalej. Ale stojim, zhypnotizovana, pribita k podlahe.
"Nabuduce," slubim, ked moje racio opat ziska nadvladu.

April.

Bavime sa o lete, o tom, co by sme chceli, s hrozou zistujem, ze sa zhodujeme. Hrame to na kamaratov. He has a girlfriend and I have issues.

Tazko sa mu soferuje, jednym okom pozera na moje odhalene nohy. Roztrhla som si silonky, na urovni vedomia neumyselne, vsetky ostatne urovne, ktore su pod tym sa bojim skumat.

Pondelok odlieta, aby sa rozisiel so svojou priatelkou.

Som zmatena.

Saturday, March 26, 2011

Bod zvratu

V poslednej dobe som zila iba na tekutinach a zo stresu, nechutilo mi a spat som nemohla, prace som odovzdavala priskoro, deadlinom som sa smiala do tvare a na moju kreditku zacal sadat prach. So slamkou medzi perami som sledovala natriasajuce sa postavicky na parkete.

Po pol flasi vodky som paradoxne vytriezvela.

Vsetko ma svoj cas, co nebolo moze byt. A bude. Hawk.

Monday, March 21, 2011

Stacilo mi

I'm giving up I know for sure
I don't wanna be the reason for your love no more
Bye Bye
I'm checkin' out
I'm signin' off
Don't wanna be the loser and I've had enough.

N*Sync, damy a pani. Rok 2000. Trvalo mi iba 11 rokov ocenit tento hudobny skvost.

Sunday, March 6, 2011

Prekvapenie

Mlady mal frajerku. A nebola som to ja. Zvlastne, ze sa o tom nezmienil. Potlacila som impulzivnu chut odrezat mu testicles a na ceste domov okopala zopar smetnych kosov.

Niekto tam hore si zo mna robi srandu, mam pocit. Opat single, aj napriek priam nadludskym snaham. Aj napriek tomu, ze "I'm in love with you" zaznelo za poslednych par tyzdnov dva razy, z dvoch roznych ust. Chlapi. Zamienaju si vasen s laskou.

"Ak by si ma tak strasne lubil, chcel by si byt so mnou. Je to TAKE jednoduche." Len so mnou.

Odvtedy volavam s Managerom, cez skype. Uz celych 8 dni buntosim v noci a rano vstavam s kruhami pod ocami az po bradu, zabudam odovzdavat zadania, chodim ako bez cielu, lebo medzitym nan zabudnem.
Premiestnil sa v ramci krajiny, blizsie k danskym hraniciam. Small talk o druhej v noci, potom spominanie na to, ako nam bolo dobre. Bezproblemovo. Bez hysterie, zbytocnych dram, iba laska. A potom otazka, ktoru sa bojim vyslovit.

"Mas niekoho?"

Toto spravanie je zle. Tieto stavy su zle. Zle zle zle, cele zle.

Friday, January 28, 2011

Problem solved

Dvoma slovami dosiahol, že som sa cítila ako posledná ruská šlapka. A potom ma pretiahol tak, že ked som si na druhý den v metre prekladala nohu cez nohu, pocítila som miernu triašku.

S posmešne dvihnutým jedným obočím som ho ráno sledovala. Zadrel niečo tou svojou svahilčinou a musela som si kusnút do jazyka, aby som nevyprskla do smiechu.

Definitívne by mal v posteli viac jebať a menej rozprávať.

Sunday, January 9, 2011

Uprostred týždňa

Vedela som, že tu o city nejde. Možno tak o jeho.
Zaplatil účet a viedol ma k nemu. Celú cestu sa ma vôbec nedotkol, dokonca mi ani nepozrel do očí. Keď otvoril dvere, počkal kým vstúpim dnu, zavrel, v tej tme nahmatal moju ruku a vzal mi kabelku. Držiac ma pevne za zadok si ma pritiahol k sebe a ja som cítila, že sa na mňa v nohaviciach už teší.

Už sa mi nechcelo odísť.

Keď som sa ráno zobudila, trpela som na suchoty a stŕpnutú ruku. Zhoršilo sa to v momente, ked som si uvedomila, kde to som. Na stole vedľa mojej kabelky bolo položených 10 euro a papierik. Na taxík, stálo na ňom napísané.

Hajzel. Ohodnotil ma na 10 Euro.

Saturday, January 1, 2011

City su precenovane

Pozeram na nahymi babami vytapetovanu izbu a rozmyslam nad dvoma skutocnostami. Preco ho nechcem a preco mi neustale kradne paplon.
Mozno som nebola stvorena pre par, som uno balenie. Single. One. Mozno je to len kombinacia hladu, hormonov, opice a nedostatku spanku, ktore ma ponaraju do depresivnych stavov. Obcas ho drzim pevne, ked sa ako dieta schuli pri mne a snazim sa zo vsetkych sil, aby sa mi nezaleskli oci slzami, pretoze to co citim ma vnutri rozbija. Chut utekat, zelanie, aby som ho nebola nikdy spoznala. A potom, ta mala malilicka cast mna v duchu prosi o to, aby sme spolu ostali navzdy.

V konecnom dosledku je to jedno. Viem co musim spravit. Blood like ice and heart like stone. Bude to dalsia sukacka bez citov.