Tento tyzden som za luzera. Neviem ci stihame deadline, projekt manazer panikari a ja sa vecer plazim domov, aby som leziac na pohovke sledovala hladanie novej topmodelky, ktoru v rekordnom case par tyzdnov nieleze najdu, ale rovnako rychlo, ak nie rychlejsie, na nu zabudnu.
Takmer mi padne tanier, ktory mam letmo polozeny na bruchu, napleneny odhadom tak 10 az 15km rezkeho behu, ako sa smejem nad zlym hereckym vykonom Topmodel kandidatok.
Mam pocit, ze som sa uz uplne opustila, ked mi zapipa mobil. Friend request od eM.
Was about fucking time.
Skoda len, ze nie sme kamarati. Spravila by som pre toho chlapca vsetko. Zachranila som ho pred istou smrtou. Takmer istou...okej pravdepodobne by sa zobudil na druhy den podchladeny na chodniku s tvarou nalozenou v omacke vlastnych zvratkov, ale aj tak si zasluzim uznanie. A on sa ani neopyta, ci ma tie kurvy na jeho ulici pri ceste domov neobtazovali. eM totizto byva vo vychyrenej stvrti, ktora sa najma sobotu nadranom meni na Treffpunkt vsetkych unfuckable perverzakoch a lahkych dievok prevazne z byvaleho vychodneho bloku.
Zapadam.
Nie sme kamarati, pretoze kamarati zavolaju, ked povedia, ze zavolaju. Kamarati takisto nesahaju kamaratom medzi nohy so slovami "nehanbi sa". Ci?
Co len sme, netusim.
Hlavne sa nemienim zistovat.
