Prosim vas, ak chcete dieta, tak rovno aspon dve. Nemusia byt rovno dve, staci, ak ich bude viac postupne. Hlavne nie iba jedno. Jedinacikovia su neznesitelni. A lepia sa na mna.
Ak vam osobne ich neznesitelnost neprekaza, tak mam dalsi skvely argumet: kedze vsetko dostanu az do dospelosti (a mnohi aj potom) naservirovane od svojich rodicov na striebornej tacni, je ich zivotaschopnost ovela nizsia, nez u deciek s bratom ci sestrou.
Staci sa pozriet na zamorsky showbusiness: medzi hviezdami by ste jedinacikov hladali podstatne dlhsie, nez ich obdarenejsich kolegov.
Takze ak vas to finacne nepolozi, nemajte jedinacika. Alebo aspon dajte pozor, aby sa mi nepriplietol do cesty!
Friday, August 31, 2007
Monday, August 13, 2007
Sentimentalne
Normalne nerumazgam nad rozliatym mliekom. Tvarim sa, ze po nociach nosim priliehavy kostym a branim nevinnych pred gangstrami- ze som superzena. No pred par dnami ma chytila sentimentalna augustova nalada a priniesla hlboke rozijmanie.
Kvapky dazda si predierali svoju cestu spomedzi oblakov a rastlinky ich s radostou vitali. Vietor v sebe niesol nieco zvlastne- nadych zmeny a neistoty.
Moj zivot sa v mnohom zmenil. K lepsiemu, hadam. Ciele, ktore som si predsavzala som dosiahla s prekvapujucou lahkostou. Mozno to bolo stastnie zaciatocnika, mozno sa vsetky sily vesmiru spojili, aby som mohla ist za svojim Osobnym pribehom. Pricom doposial mojim najvacsim problemom bolo urcenie smeru, ktorym sa mam vydat.
Som spokojnejsia, nez kedykolvek predtym a citim obrovsku vnutornu silu. Nic nie je nemozne. Vsetko je pominutelne, nahraditelne. Veci su len veci, staci mat peniaze a peniaze sa daju lahko zarobit. Samozrejme, nakladam si len tolko, kolko vladzem utiahnut. Nemam nic z hmoty take vzacne, ze by som okolo toho musela instalovat alarmy a po nociach bdiet.
Kazdy den spoznavam novych ludi a mam pocit, ze uz nie som tym, kym som byvala pred rokmi. Moje sny, moje ciele a moje hodnoty sa zmenili a preto nespoznavam tie tvare, s ktorymi som roky drela lavice a behavala rozjasena po ihrisku. Trauma? Mozno. Prestavam rozumiet ludom, ktori ma odklopovali asi odjakziva. Stracam svojich priatelov, lebo ich uz viac nepoznam. Pytam sa koho je to chyba. MOja? Nemala som sa menit, posunut sa dalej, naplnat svoj Osobny pribeh, ciel, pre ktory som tu? Ich? Rozvijaju sa inym smerom, pripadne sa nerozvijaju podla mna vobec? Casu, ze tak rychlo plynie? Sveta, ze sa kazdu minutu meni?
A mozno to nie je chyba. Mozno je to len cast cesty, ktoru som musela prejst, aby som sa dostala tam, kde sa naplna moj Osobny pribeh. Mozno budu vsetci ti ludia len historiou, kapitolou mojho zivota. A mozno su nase Pribehy nerozlucne prepletene.
Kvapky dazda si predierali svoju cestu spomedzi oblakov a rastlinky ich s radostou vitali. Vietor v sebe niesol nieco zvlastne- nadych zmeny a neistoty.
Moj zivot sa v mnohom zmenil. K lepsiemu, hadam. Ciele, ktore som si predsavzala som dosiahla s prekvapujucou lahkostou. Mozno to bolo stastnie zaciatocnika, mozno sa vsetky sily vesmiru spojili, aby som mohla ist za svojim Osobnym pribehom. Pricom doposial mojim najvacsim problemom bolo urcenie smeru, ktorym sa mam vydat.
Som spokojnejsia, nez kedykolvek predtym a citim obrovsku vnutornu silu. Nic nie je nemozne. Vsetko je pominutelne, nahraditelne. Veci su len veci, staci mat peniaze a peniaze sa daju lahko zarobit. Samozrejme, nakladam si len tolko, kolko vladzem utiahnut. Nemam nic z hmoty take vzacne, ze by som okolo toho musela instalovat alarmy a po nociach bdiet.
Kazdy den spoznavam novych ludi a mam pocit, ze uz nie som tym, kym som byvala pred rokmi. Moje sny, moje ciele a moje hodnoty sa zmenili a preto nespoznavam tie tvare, s ktorymi som roky drela lavice a behavala rozjasena po ihrisku. Trauma? Mozno. Prestavam rozumiet ludom, ktori ma odklopovali asi odjakziva. Stracam svojich priatelov, lebo ich uz viac nepoznam. Pytam sa koho je to chyba. MOja? Nemala som sa menit, posunut sa dalej, naplnat svoj Osobny pribeh, ciel, pre ktory som tu? Ich? Rozvijaju sa inym smerom, pripadne sa nerozvijaju podla mna vobec? Casu, ze tak rychlo plynie? Sveta, ze sa kazdu minutu meni?
A mozno to nie je chyba. Mozno je to len cast cesty, ktoru som musela prejst, aby som sa dostala tam, kde sa naplna moj Osobny pribeh. Mozno budu vsetci ti ludia len historiou, kapitolou mojho zivota. A mozno su nase Pribehy nerozlucne prepletene.
Subscribe to:
Posts (Atom)