Wednesday, December 23, 2009

Party pre karieru

Vianocne firemne vecierky su skuskou ohnom. Ak nepojdete, pridete o vtipne zazitky a prihody, ktore si medzi sebou budu ostatni rozpravat na druhy den a do konca zivota a vy do konca zivota nebudete vediet co sa v ten osudny vecer stalo. Okrem toho netreba podcenovat puta, ktore vzniknu, ked sa niekym ozerete pod obraz bozi a potom sa zufalo snazite trafit domov (lebo za 5 odin mate byt naspat v robote), az kym sa niekto nad vami nezlutuje a zavola vam taxik.

Co by som nespravila pre svoju karieru? myslela som si stojac pri open bare, open bufete a open zipse na nohaviciach jedneho postarsieho kolegu, ktoreho som sa hanbila na relevantnu skutocnost upozornit.

Den pred party som preslapovala s Americankou pred skrinou a zufalo do nej zizala.
"Americanka porad, co si mam obliect?"

Moj zivotny problem. Alfa a Omega, pociatok a koniec vsetkeho. Najst vhodny outfit. Aj ked na pozvanke stalo "casual", od Shakespeara na hrade som sa poucila. Tam tiez na pozvanke stalo "casual" ale moje garde v rifliach a koseli sa citilo ako buran medzi tymi sakami a vyzehlenymi nohavicami s pukmi. A to bol august a horucavy najvacsie.

Americanka odbornym okom presla tych par nohavic a bluziek a sak, co mi ledabolo viseli na vesiakoch. Potom mi venovala jeden pohlad, ktory vo mne vyvoval najhlbsie zahanbenie a akutnu volu vykupit zenske oddelenie Alaina Delona, ak take vobec nieco maju.
"Vies Trsalka, u teba to nie je uz ani tak otazka co si zajtra oblecies, ale co si vyzlecies."

Namiesto toho, aby som sa urazila sme sa na seba pozreli a vybuchli do smiechu. Ked mi v ten vecer polozil v taxiku domov iny kolega ruku na koleno a spytal sa, ci predsalen nejdeme iba k nemu, doslo mi o com hovorila.

Thursday, October 22, 2009

Ach ten zeleny naramok...

Party uprostred tyzdna?

Normalne by som si poklepkala na celo a o 10tej zaliezla do postele, aby som o 6tej rano mohla vyskocit na rovne nohy a s usmevom od ucha k uchu zacala den. Ved poculi ste uz o seba klame, nie?

Lenze tentokrat som bola v cuzdom meste a nepotrebovala som sa dostavit pred pol 9tu do officu. Kaslala som na vsetko...
Na ruke mi svietil zeleny naramok znamenajuc "Hug me". Ocividne si to niektori prekladali ako "Sahni mi na zadok prosim".

Prebojovala som sa k nasmu stolu s drinkom za 3 eura. A vraj na zapade je draho! Prisadla som si ku Karolovi, lebo moja deprimovana kamoska, ktora ma pozvala uz vazne "debatila" s Portugalskym spoluziakom. A musela to byt silna debata, kedze sa do 10tich minut zacali bozkavat.

Karol. Na toto sa trepem do zahranicia, aby som v milionovom meste plnom cuzdincov natrafila na Slovaka? Z Bratislavy?
Sedeli sme pri drinkoch a snazili sme sa udrziavat konverzaciu. Po 2 shotoch a 3 kokteiloch sa nasa konverzacia obmedzila iba na komentovanie okoloiducich spoluziakov a aj to iba na velmi veeelmi nizkej urovni.
Priplietla sa k nasmu stolu jedna ciernovlasa domaca zastupkyna nasej alma mater a dost okato flirtovala s Karolom.
Napadlo ma zopar vtipnych poznamok ale nebola som ich schopna prelozit do ziadnej cudzej reci, ktora ma v ten moment napadala.
Ked Ciernovlasa odisla, dvihla som jedno obocie a Karol tusil, co naznacujem.
Srkol si z kokteilu a hovori: "Prosiiim ta, tu by som ani o bicykel neoprel."
"Ked si pripity, tak aj pravdu povies," spustila som alkoholicky smiech.

V ten vecer som sa dozvedela strasne vela informacii o Karolovi. Okrem toho, ze ked je pripity je aj pravdovravny aj, ze Karol by v ten vecer niekoho o stenu oprel. A aj oprel. Mna.

Saturday, October 17, 2009

Love is for the beautiful only

Uz nemozem ani americke sci-fi serialy pozerat, lebo jedine na co pri tom myslim je: bohaca, aki su ti dvaja pekni! Okrem Ugly Betty, kde hlavna hrdinka vyzera fakt desne...tusim Wilhelmina Slater sa vola...a mozno to nie je hlavna hrdinka, ale vyzera permanentne nasrata, kedze jej na cele svieti obrovska navreta zila.


(mimochodom byvala Miss America 1984 - takze si viete predstavit aka je stara, inak prva cernosska Miss America vobec)

Je to tou Amerikou, kedze zacala nova sezona vsetkych moznych a pri pohlade na Vampire Diaries aj nemoznych serialov. 90210 alebo dalsi remake Melrose Place, vsetko prepchate ludmi, ktori nevazia viac ako 50 kilo aj s topankami a vyzeraju ako vyretusovane modelky z casopisov.

Je to tou Amerikou, kde sa moj posledny "romanik" odtrepal na semester v ramci univerzitnej vymeny. Jeho rodicia popri chovani roznej hydiny asi stihli na tom ich poli objavit nejaky zakopany poklad piratov, inak si neviem predstavit, ako si mohli dovolit zaplatit zhruba 10.000€ za toto krasne obdobie ich syna. A ze krasne, to musi byt, kedze si do mesiaca nasiel priatelku. Okrem toho, ze je odomna o 2 roky mladsia (vymenil ma za mladsiu! Rychlo si kupit antivraskovy krem!) tak je aj miestna kralovna krasy...

Esteze mi to srdce (uz) netrha, kedze ako hovori moja draha priatelka: nie je problem vyniknut medzi sprostymi ludmi. Ja vravim: nie je problem byt kralovnou krasy v amerike. A ti nadherni ludia z telky, ktorych som v uvode spominala predstavuju iba zlomok percenta populacie USA. Chvalabohu, lebo potom by ma fakt drblo...

Saturday, September 5, 2009

Last night

Temné mesto, zúfalý večer. Vietor mi dul pod chabé zvršky oblečenia, ešte aj ten nočák šiel o pol hodinu neskôr, než som myslela.
Za taxík, ktorým sa normálne vraciam v noci domov, sa mi platiť nechcelo. Chcela som si prevetrať hlavu. Skončila som s parádnym prievanom, ktorý mi vymietol aj zvyšky súdnosti z gebule.
"Spíš?" volám bývalému.
Zavrčí ale ja si to nevšímam. Som na dne so silami, nasratá na celý svet, na seba, len na neho nie. Je jediný, kto mi v tejto stoke rozumie.
Trepem.
"Trsalka, čo sa stalo?" spýta sa potom, čo mi dojdú nápady na small talk.
"Chýba mi, že sa už normálne nerozprávame."
Ticho.
"Trsalka, porozprávame sa o tomto ráno. Teraz nie som schopný triezvo uvažovať."

Čakám. Už je večer. Nič. Nevolá.

Mála, hlúpa, naivná. Stále.

Sunday, August 23, 2009

Frajerka = dodavac odvahy

Alkohol je svina. Na druhej strane robi z nas lepsich ludi. Kym nevytriezveme, alebo kym nevraciame a potom nie sme v stave si to po sebe odstranit. Alebo kym ako podaktori "executive manageri" nepijeme obimajuc misu vodu zo zachodu, lebo sme taki smadni, az nam to je jedno.

Zvysok casu z nas robi uvolnenych, roztopasnych a pre zmenu uprimnych ludi. Uvolneni...to je to klucove slovo. 4 deci vodky je na mna viac nez dost, ale v zivote som z alkoholu nevracala a nemienim s tym ani zacinat. Hlava ma vsak bolela statocne, tak som radsej odpratala na postel, vonku to uz po druhej hodine rannej zacalo kaprit. Dosiel kamos. Jeho draha vonku zabavala hosti a ja som sa pri nej aj tak citila divne. Nevedela som totizto, co vsetko vie. O mne a jej drahom. Mojom kamosovi. Som rada, ze su spolu. Keby som vtedy chcela, bola by som to ja, kto by vonku zabaval hosti. A som velmi spokojna s tym, ako sa veci vyvinuli. Inak by totiz bolo vsetko inak a ja by som nezazila veci, ktorymi konkurujem dobremu hollywoodskemu scenaru.

Jej drahy, moj kamos, asi chcel zistit ci spim, tak sa nadomna naklonil. Obkrocil ma, ako som na chrbte vyvalena lezala na posteli. Nikde nikoho. Kukal na mna, videl ze aj ja na neho.
"Co je, Kamos?"
Ticho.
"Deje sa nieco?" zistovala som zistujuc, ze pichlava bolest hlavy uz presla.
"Mhmmm," zamrmlal.
Zamrvila som sa na posteli. Stale kukam nanho, v stave v akom som bola sa mi funkcie mozgu obmedzili iba na to, aby som nezabudla dychat.

Vzdy mal na mna slabost. A on bude pre mna navzdy trochu iny kamarat. Pohladil ma po vlasoch, potom po lici, palcom mi presiel po perach.
"Nemozem," povedal viac sebe ako mne.
"Chod za Drahou," vydychla som. "Proste chod, Kamarat."

Posluchol. Vratil sa za svojou podla mna buducou pani manzelkou. Usmievala som sa do tmy. Je dobre vediet, ze niektore veci sa nezmenia. A ze ludia stale vedia, co je spravne. Dobri ludia nevymreli a nie vsetci chlapi su cudzoloziaci chrapuni.

Zato Sarka si uzila. So zadanym. Chodi s nasou spoluziackou zo strednej. To be continued...

Wednesday, August 12, 2009

Moj novy kamarat

Zaborena nohami v T-com piesku, cucajuc miesane nieco a ocami fixovanymi na chlapika v havajskej koseli som predstierala, ze pocuvam historke]u svojho kamarata. Ked spravil pauzu, zasmiala som sa. Tvaril sa spokojne, trafila som.

Pred troma mesiacmi som v jeho pritomnosti nebola schopna vysukat zo seba jednu zmysluplnu vetu. Ruky sa mi triasli, podlamovali sa mi kolena.
Veci sa menia. Zistila som, preco nechodi na obedy. Nosi si ich totizto so sebou do roboty. Tazko si udrzat respekt pre niekym, kto prichadza rano s treskou v igelitke.

V Terne sme si tesne pred zaverecnou kupili zmrzku. Vsetci v poslednom case kupuju Magna*, ja som si kupila zeleny Twister. ked som ho videla v tom mraziacom boxe, prepadla ma nostalgia. Premiestneni na lavicke v Sade Janka Krala sme zabijali cas predtym, nez sme sa mali v meste stretnut so zvyskom.

"Mas zaujmavu techniku," povedal moj novy kamarat, ked som sa dopracovala asi do polovice Twistera. Radsej som sa nepytala, co tym mysli.

*Magna- akoze plural od Magnum, no nie je to uplne na zdochnutie vtipne?

Fantastic four

Mierne znechutena z nasho posledneho nocneho programu, som si sla sadnut na nealkoholicke frapeso s byvalymi spoluziackami zo strednej. Vyvijala som primerane usilie, aby sme ako-tak ostali v kontakte. Ked prisla Americanka s 20 minutovym meskanim vsetky sme ostali v nemom uzase. Kym clenky aliancie na seba spytavo pozerali, ja som zapichla pohlad do zeme, ako keby som sa bala prezradit, ze som to bola ja, kto zavolal Americanku na stretko. Myslela som si ze aj tak nepride a okrem toho bol oficialne pozvany kadzy, kto s nami dral lavice.

Americanka prisla ako velka voda v bielych nohaviciach, na podpatkoch velkych ako male chodule a s mucha-cece slnecnymi okuliarmi od Dolceho aj Gabbanu, ktore spolahlivo vykuzlili zavistlivu grimasu na zenskych tvarach.

Aliancia spustila svoje interne jokeky a prihody, ktore nadvazovali niekde, kde sme s Americankou neboli. Obcas sme na seba sucitne pozreli a pocuvali sme dalej. Po pol hodine som uz lutovala, ze som radsej neostala doma na pohovke so zapnutou telkou kym Americanka vyzerala, ze svoje rozhodnutie olutovala v prvych piatich minutach.
Ked sa dostaneme k rozoberaniu toho, co sa udialo minuly vikend, Americankyne oci sa rozziaria. Ked sa vsak nedostane k slovu, otravene si podlozi hlavu rukou a nezucastnene pocuva zaujmave vikendove prihody.

"Nasi sa vybrali na dva tyzdne do Grecka, sestra sla do Brna k frajerovi a ja som si bacovala sama doma," lici nam jedna z Aliancie. Byva v malej dedine ktora zacina tam, kde knnci Bratislava.
"Len ja a tri slepice."
"A co vy takto vo stvorici?" ozije Americanka.
Aliancia vyplesti oci a ja sa snazim nezadusit frapesom. Nakoniec sa predsalen oplatilo prist.

Tuesday, July 21, 2009

Silly thing

Toto bolo uz relativne davno, pred pol rokom. Bol taky pekny, ze som sa musela opierat o stenu, aby som pred nim nezviezla na zem. Ocividne si to neuvedomoval, aky ma na mna vplyv a baby okolo ho ledva postrehli.
Ponukol mi cervene vino a whiskey. Vybrala som si vino.
Sedeli sme u neho v obyvacke, jeden z mojich poslednych vecer v jeho krajine, jedna kapitola mojho zivota sa uzatvarala. To si ziadalo nalezity zaver.
Galantny gentleman, hajzel je to. Ked som mu povedala, ze o par dni odchadzam, odvetil: Skoda. Prideme o krasnu zenu.
Ak by som nebola sedela, urcite by som sla do kolien, ale zahrala som to na pohodacku a s usmevom si odcucla z vina.

Ten jeden kompliment, tych par slov a ja som sa mu sama vrhala o postele. Take jednoduche. Mal ma uz pri Ahoj.

Nic sa nestalo. Mal priatelku. Skoda, napisal, lebo ak by som nemal...

Otvarak na dusu

Co nam otvori oci? Pocuvam svoju osudovu skupinu Blue a kupujem domaci casopis. Jedna z mojich uchyliek. V cudzine si kupujem origos casopis a doma si ho vkladam do zbierky. Nevedela som sa rozhodnut, ktory kupit. Bolo ich tolko, ze som mala pocit, ze sa vo svete deje minimalne 1000 skandalov za minutu.
Nakoniec som vybrala ten s Duncanom Jamesom na titulke. Pre generacie, ktore nevyrastali na skupine Blue, pretoze bud nesplanju vekovu hranicu alebo mali uz za mladi vycibreny hudobny vkus, je to tento typek.

Priznal sa, ze je bisexual. Podla mna nemoze byt niekto bisexual. Bud si na chlapcov, alebo na dievcata, alebo vazne nadraty, ale nemozes byt predsa na vsetko, co sa pohne. Podla mna si vzdy na jedno a to druhe je len akysi ulet.

Mala som potom v klube, kde len vstup bez konzumneho stal skoro tolko, co moj denny zarobok, pokec s kamaratom. Je to gay. Jeho byvaly chodil s byvalym chalana s ktorym som sa videla uz pred oltarom...
Kolka ironia, ze muz, ktory vam rozumie, hadze komplimenty, je vseobecne oblubeny, obchytkava vas na tych spravnych miestach, robi vsetko spravne to robi vlastne uplne neumyselne. Kolka ironia, ze Duncan bol moj tinedzersky idol a ziarlila som na zenu, ktora mu porodila dieta. Ze si vzdy vyberam nevhodne typy uz ironicke nie je. Uz je to len otravne.

Wednesday, July 8, 2009

Na plazi

Sedeli sme pod slnecnikom na T-com plazi aj s kamaratmi a riesili nepodstatne veci. Odkedy som sa rozisla so svojim byvalym citim sa akosi nepohodlne v cisto damskej spolocnosti. Mam taky subjektivny pocit, ze vsetci na nas cumia. Ked sme s chalanmi lepi sa na nas ovela menej podivinov (ako napriklad moj byvaly kolega, otec troch dcer, cerstvy tridsiatnik, ktory chodik piatok SAM, t.j. uplne sam bez spolocnosti, do Sparxu a na kazdu otazku odpoveda pokyvanim hlavy).
My tri gracie sme zavislivo sledovali double date, ktory sa odohraval o par stolov dalej. Pariky ako z vystrihnute z Brava, vsetci asi v predmaturitnom rocniku. Bol stvrtok a kym podaktori z nas sa museli na druhe rano doplazit do roboty, oni si mohli uzivat 2 mesacnych prazdnin.
Nieco bude na tvrdeni, ze nasledujuce generacie dospievaju ovela rychlejsie nez tie predchadzajuce. Velmi neletme dotyky pod stolom, hlasny smiech, rec tela taka ocividna, ze na nich zizali este aj ludia z Hotela Danube na opacnom brehu.
Chlapci isli k baru a ked dievcatam doniesli drink, ta blondata usedrila svojmu frajerovi zo samej vdacnosti velmi vrucny a sexi bozk.
U nas pri stole zrazu ticho, vsetci sme so zatajenym dychom pozerali, ci sa chalanovi podari vymamit spod tolkej sacej sily. Podarilo. Vyzeral stastne a dievca sa spokojne usmialo.
"Vdacna," povedal viac sebe ako nam AJ.
Americanka sa nahla ponad stol.
"To jej doniesol len jeden drink, som zvedava, mu urobi, ked jej donesie celu flasu."

Tuesday, June 9, 2009

Leto


I do not own this photo. But it's awesome.

Sunday, June 7, 2009

O nabúranom aute

Mal tesne po tridsatpätke, meter deväťdesiat, auto, byt a exmanželku. Až na tú bývalú ženu, presne Američankin typ. Prišiel, pozdravil, objednal si turka a nechal vysoké sprepitné. Američanka sa chvílu držala, hrala na dobrú. Keď jej potom po mesiaci nechal okrem sprepitného aj telefónne číslo, šla do kolien.

"Nezavolali ste," zaťal, keď ráno sedel ako jediný v kaviarni na pešej zóne.
"Vy ste si všimli?"
Opäť mu zvonil telefón. Buď bol veľmi dôležitý muž, alebo boli jeho spolupracovníci nesamostatní diletanti. Dvihol to a povedal, že zavolá späť.
"Prečo?" vyzvedal a tváril sa pritom nechutne sebavedomo.
Američanka vzala prázdnu šálku a usmiala sa.
"Nevolám neznámych mužov von."

Štvrtok sa neukázal. Piatok končila Američanka v práci o desiatej. Len čo vyšla z kaviarne, chlapík sa dvihol zo stoličky, spravil dva kroky a bol pri nej.
"Prepáč, myslím, že my sa ešte nepoznáme."
Američanka sa otočila. Tesne po tridsaťpätke, meter devätdesiať. Uložila si ho do mobilu ako Chrumkavý, ale nezavolala. A teraz tam stál, bez obleku, kravaty a ustarosteného výrazu v tvári ho takmer nespoznala.
"Stanislav," predstavil sa a podával jej pravicu. "A ty si...?" Stisla mu pravicu. "Smädná," zaškerila sa.

Tak som si veci predstavovala podla Američankinho rozprávania. Sobota večer. Sedíme v Američankinom obľúbenom podniku a pijeme každá druhý kokteil. Dosť na to, aby sme vyrukovali s nepohodlnými témami a ešte málo na to, aby sme nemohli viest logickú debatu.
"Dnes sú tu nejakí extrémne teplí čašníci," hovorí počudovane Američanka, na čo sa odchádzajúci čašník otočí. Mohla počkat, kým sa vzdiali, ale neurobila to.
A potom sme sa vrhli na hlavný bod večera- Američankin nový objav. Ticho sme počúvali ako nám Američanka líci ich posledný týždeň. Cez víkend chlastali, cez týždeň kino a dlhé večerné telefonáty. Američanka trvala na tom, aby si za seba mohla zaplatiť.
"Ved nie som jeho žena, ani milenka, aby som sa nechala vydržiavať."
"Koľko má rokov? Spýtala sa Tanečnica. Pred dvoma hodinami prifrčala z Viedne, dala si sprchu, make up a rovno sadla do auta.
"Tridsatpäť. Nechal ma hádat. Má to len jeden háčik. Je rozvedený."
Vypadol mi z úst lad, ktorý som ohrýzala.
"Neviem, čo s ním mám robiť. Je úžasný. Hovorí správne veci, správne sa chová, zaobchádza so mnou ako muž so ženou."
"Ved si s ním uži. Kým sa dá," usmiala sa Tanečnica. Carpe diem, sestra, carpe diem.
"Nehľadáš predsa otca svojich deti."
"Skôr svojho otca, však?" zadrela Šárka, ktorej pri spomienke jeho veku takmer vypadli oči do kokteilu.
"Ha, ha," odpovedala cynicky. "Nikdy nepodceňuj 20 rokov sexuálnych skúseností," povedala, ako keby vedela svoje a dopila kokteil. Chvílu mlčala.
"Ale..."
"Rozvedený chlap je ako nabúrané auto. Môžeš ho opraviť, vytundžiť, prelakovať, že bude vyzerať ako nové, ale nikdy to nebude ako predtým."

Ticho. Všetky oči na mne.

Žeby som trafila kliniec po hlavičke?

Saturday, May 2, 2009

Slovenský školsky sýstem

Práve som dostala vynadané (nasledované hurónskym smiechom a výsmechom), že sa učím na skúšku.

Chlapci a dievčatá, dostali sme 8:0 s Čechmi, vládne nám Fico-Slota-Mečár, väčšina si vyberie Gašparoviča namiesto Radičovej a človek, ktorý sa pripravuje na skúšku na vysokej škole je za poriadneho debila.

Sťahujem sa. Po štátniciach, kupujem letenku a pálim do prdele. Táto krajina je padnutá na hlavu.

Hawk

Saturday, April 18, 2009

Priemerný chlap lepšie vidí ako počuje

Sedeli sme s Chudákom 2 v Channels a skryto bedákali nad svojimi životmi. V poslednej dobe našu prítomnosť obľubujú zaujímavé typy chalanov, ktorí chodia s našimi kamarátkami, ale vyhľadávajú našu spoločnosť, aby nám mohli platiť drinky a hovoriť, aké sme úžasné. Okrem toho majú spoločné aj to, že vo svojom vzťahu práve prežívajú krízu. Oni nám zaplatia drinky a my na oplátku vypočujeme, čo tá naša kamarátka zasa vyparatila. Keďže sme ich kamarátky vieme aj také veci, ktoré ich polovičky ani len netušia: napríklad s kým ich priateľka po žúre spala v manželskej posteli, ktorá bývala platonická láska spred piatich rokov sa vynorila z ničoho a teraz do raňajších hodín telefonuje s jeho mickou alebo jednoducho prečo s ním ona nechce spávať. Chudáci sú, rovnako ich voláme. Očíslovaní sú podla časovej chronológie.

Dlho som nevedela prísť na to, prečo. Prečo ich neposlušné, nedokonalé, hádavé, žiarlivé, panovačné, rozmaznané, menej inteligentné frajerky sú stále ich frajerkami. A my sme úžasné a poväčšine stále bez chlapa (dáky pár dňový/ týždňový románik sa neráta).

Problém je v tom, že v prítomnosti chlapa vždy silou mocou dávame najavo našu úžasnosť. Opravíme ho, keď povie, že hlavné mesto Indonézie je Kuala Lumpur (a nie Jakarta), vysvetlíme mu, že outsourcing je výhodný, ak sa jedná o non-core business a aj parkovať vieme lepšie než on (aj keď to platí len u jednej jedinej osôbky). Namiesto toho, aby sme obdivne klipkali očičkami mu neustále dokazujeme, že sme lepšie než on. Nakoniec nečudo, že nadobudne pocit, že aj vtáka máme väčšieho než on a veľmi rýchlo dvihne kotvy a začne si s dákou oveľa oveľa menej úžasnou babizňou.

Idem von. Dám si sukňu a podpätky a keď mi niekto bude hovoriť, ako krásne je v teraz "na jar v hlavnom meste Austrálie Sydney", zaklipkám očami a nechám si objednať ďalší drink.

Wednesday, April 15, 2009

Whatever you can do I can do better

Dnes to bol zas deň. Ako sa blížil ku koncu, moja nálada sa blížila k záporným číslam.
Ja som taký mierny schizofrenik. V poriadku, som brutálny náladový schizofrenik. Myslím, že tento príspevok nebude mať pointu, ale mal vôbec nejaký predchádzajúci pointu?
Moja druhé ja hovorí tomu prvému: čokoľvek dokážeš spraviť, ja to dokážem spraviť lepšie. Držte mi palce, lebo ja prichádzam o rozum.

Inak aj vás tak štve MHD, DPB a Branko Záhradník? Lebo aký je rozdiel medzi MHD a smrťou? Žiaden, nikdy nevieš, kedy príde.

Love & peace:)

Sunday, April 12, 2009

All I want is money, clothes, sex and guys.

Tvárili sme sa, že sme šokované týmto verejným priznaním Američanky. Pritom sme všetky chceli to isté. Až na to, že ja som chcela viac handier, Tanečnica viac peňazí a Šárka viac všetkého-oveľa viac.

"Nájdem si job," hlesla Američanka a my sme jej vehementne pritakávali.


Aj si ho našla. Do týždňa.
Natešená sedela predo mnou v jedálni, keď som do seba tlačila úžasnú syrovo-šunkovú bagetu.
"Mám job."
"U-mmmm" zamumlala som a snažila som sa pochytať všetku odpadávajúcu kapustu.
"Dokonca taký, čo zahŕňa v sebe všetko."
Rýchlo som si snažila spomenúť, čo to vlastne chcela. Prachy, oblečenie, sex a chlapov? Ktoré len povolanie toto všetko...Zľakla som sa. Určite som bola biela, biela ako tá tatárska v bagete. Američanka bola schopná všeličoho, ale žeby...toTO?!
"Budem robiť čašnícku!"

Vyzerala nadšene, tak som jej nekazila ilúzie.

Saturday, April 11, 2009

Ladies man

Všetky sa okolo neho točili. Usmievali sa, vtipkovali a hlasno smiali na jeho bezduchých vtipoch. Predvádzali svoje vnady, dlhé nohy, výstrihy, perfektné vlasy. Niekedy v polovici večera to postupne vzdali a vymenili ho za fľašku a náručie najbližšieho kamaráta.

Chlapec si môže vyberať. Lenže, na smútok veľa prítomných, on si už vybral. Ženu, pre ktorú je len kamarátom. Ženu, ktorá je stratená vo vlastnom živote. Ženu, ktorá pôsobí krehkým dojmom a zároveň vie preukázať obrovskú vnútornú silu. Ženu, ktorú nikdy nebude mať.

Rozmýšľam, v čom sa od nej odlišujem. Asi vo všetkom, prichádzam k záveru. Chlapi si vyberajú ženy s problémami. Komplikované. Nevyspytateľné. Vypočítavé.

Ale sťažovať sa na svoju partnerku sa chodia mne.

Monday, March 16, 2009

Sloboda

Osem hodín večer, v marci tma ako v rohu, slnko už je určite niekde u amíkov. Na zastávke stojí chalan. A na hlave veľké topgunovské slnečné okuliare! Originál od Miletičky.

Som za slobodu prejavu. Tak som sa začala ujebávať.

Saturday, March 14, 2009

Go fuck yourself

I bet that's your only chance now anyways, asshole.

Friday, February 27, 2009

Homecoming queen

Američankin "budúci frajer, len o tom ešte nevie" o tom očividne naozaj ani len netuší, pretože na Američankine pohoršenie si zaobstaral frajerku. Je od neho o päť rokov staršia. Podla občianskeho. Tým chcem povedať, že reklamu na anti-ageing produkty by asi robiť nemohla. Ale je to Pražáčka a preto je mu po ruke. Na daľšie Američankino sklamanie totiž ostáva pracovať v Stovežatej.

"A čo škola?" pýtam sa nad pohárom Virgin Mojita.
"Už sa ani nepýtam." odfrkne a odpije si z Long Island Iced Tea. A nie cez slamku.
"Sa nemieni vrátiť?"
"Neviem," pozrela sa smutno na dno pohára a pohľadom lokalizovala čašníka. "ale ja tu nemienim zostať."
Urazene som na nu vypleštila oči. Čo sa jej nepáči na krajine, kde vládne "svätá" trojica Fico, Mečiar, Slota?
"Respektívne nehodlám naňho čakať. To by bolo ako čakanie na Godota. Okrem toho, myslím, že to prežijem."

Aby dodala svojim slovám váhu sa vystrela, prehodila si vlasy do strany a objednala další long drink. Pravda, trpezlivosť nebola Američankinou silnou stránkou.

Sunday, February 15, 2009

Ouch...

Tak som dopadla. Tvrdo, ale stojím. A dokonca to nebolo pristátie po rypáku.

Nevyšlo. A vlastne sa ani nečudujem. Teraz, keď viem, mi všetko dáva zmysel.

Niekedy proste nevyjde. Som kľudná. A odvážna. Ten skok netrval dlho a pád nebol hlboký. Vybehnem späť na ten level, z ktorého som sa odrážala. Dnes možno, zajtra určite.

Trsalka have just listened to all music Sam got for her, the makeover is done.

Idem zajtra do Mníchova. Tentoraz s nabitými baterkami.

Saturday, February 14, 2009

Nemám čo stratiť

Čoho sa potom bojím? Nemám čo stratiť. Hrdosť? Image?

I'm my own worst enemy.

Jediná vec, ktorá stojí medzi mnou a tým, čo chcem som ja. Život je vo tvojich rukách.

Zavriem oči a skočím. Možno pristanem bezpečne a mäkko, možno padnem na hubu. Tak ako už tisíc krát. Tisíc a prvý neurobí žiaden rozdiel. Rutina.

Idem do toho. Skáčem. Letím...dopadnem?

Sunday, February 1, 2009

Obrátená psychológia v praxi

Tak Američanka zasa dostala, čo chcela. Narozdiel odo mňa. Ja sa musím makať v tej istej stereotypnej robote, kde mi život znepríjemňuje Beau, ktorý sa na mňa cez otvorené dvere kancelárie nepríčetne usmieva. Omylom niekto z HR zabudol jeho mzdový dekrét v kopírke, takže nechápem jeho dôvod na úsmev.

Američanka dostala čo chcela. Okrem toho, že jej práve začínajú skúšky, kým my si už taký týždeň váľame šunky a na jeden predmet má 300+ slajdov a 1000+ stranovú knihu, tak ju pri každej príležitosti obletujú dáki trúdi.

"Možno by som nemala rozprávať také veci, ako "keď sa opijem, neviem, čo robím" alebo, že som nemala ešte sex z lásky. Bohatstvo, mali by ma vysielať so štvorsekundovým oneskorením, aby stihli vycenzurovať nevhodný obsah."

Sedela som nedeľu podvečer doma a večerala parené buchty. Ako dieťa som ich milovala, ale časom mi prišlo nevhodné pýtať si akúkoľvek buchtu. Nikdy neviete, čo dostanete.

Američanka mi do toho cez Skype líčila piatkovú noc. Znela trochu rozbito a jej hlas postrádal na intenzite.
Každou buchtou bol jej príbeh zaujímavejší. Pri tretej som sa dozvedela, že ju Indián, ktorému ešte niekedy v novembri navrhla, že môžu byť "kamaráti, čo majú sex" a on sa s ňou potom asi mesiac nerozprával, bozkával pri biletárovi na krk, lebo sa snažila uniknúť jeho atakujúcim perám.

Indián bol podľa Američkaninho rozprávania dost zvláštny prípad. On je totižto veľmi neškodný, keď je triezvy, ale keď si vypije, zažiada sa mu lásky. A s tým sa zakaždým, kým ešte vládze mleť po anglicky, obráti na Američanku.

Keď mu navrhla, potom, čo sa tretíkrát rozprávali, že by mohli byť fucking buddies to chcel spečatiť tomu hodným spôsobom. Američanka si však ten večer udržala nohavice na zadku a tým aj česť. Potom sa vraj mesiac nerozprávali a za tú dobu videli asi dva razy. Potom si Američanka začala s Vinom. Ten sa ukázal ako netrvácny materiál. A teraz koncom januára, takmer po troch mesiacoch sa Indián opil a zrazu sa mu opäť zažiadalo Američanky.

Američanka však už mala plné zuby indiánskej telenovely.

"Chcela som mu ukázať, že je blb. Mal šancu a zahodil ju. Keďže som ho nechcela poslať rovno do péčka, lebo však ja ho mám rada..."

Kto by neznášal niekoho, kto mu dal najlepší bozk doterajšieho života?

"...a tak som mu povedala, že keď chce, tak nech sa sobotu ozve. Že prídem a spravím, čo bude chcieť."

Takmer mi tá posledná parená buchta zabehla. V živote by som žiadnemu chalanovi, s ktorého nechcem už ani pobozkať a nieto ešte s ním vyvádzať na južanský spôsob toho nepovedala!"

"Ti úplne preskočilo?" vydýchla som a pritom oprskala monitor.

Američanka sa zasmiala. "Keby ti toto povedal chalan, ktorému si silou mocou v tmavej izbe trhala trenky zo zadku, asi by si sa ozvala, čo?"

"To je blb."

Američanka sa zasa zachechtala. "Vedela som, že keď vytriezvie, bude neškodný. Ubránila som svoju cudnosť a dala som mu niečo, čo môže do konca života ľutovať."

Američanka je psychológ.

Sunday, January 18, 2009

Môj nový kolega vyzerá príliš dobre

Piatok v robote ma skoro porazilo. Balansovala som s troma kávičkami pripravenými pre šéfa a pár čerstvých absolventov. Navliekaní v oblekoch si mysleli, že vizitky s vlastným menom ich oprávňovali rozdávať rozumy.
Oboch som poznala zo školy, ale pred šéfom sa tvárili, že to neboli oni, čo do mňa pred pár týždňami tlačili kaleráby na školskej akci. Decká.
Pripadala som si ako cirkusový klaun, ktorý pobehujúc snaží sa točiť desiatimi tanierami naraz. Vyberala som zatáčku ku konferenčke. A zrazu predo mnou chlap.
Beau.
Pozrel na mňa, očividne potešený, že ma vidí. Ohromená som sa nezmohla na slovo.
"Geep going," zaškeril sa.
Strávil rok v Austrálii a nejak pozabudol, že je naspäť v non-english-speaking environmente.

Christian

Stiahla som si fotku toho chalana, čo si vždy sadne oproti mne a potom po sebe 90 minút pokukujeme. Má tri krstné mená a vždy, keď ho vidím slúchatka od iPodu a žuvačku. Žvachtle ju ako krava trávu a vydáva pri tom veľmi špecifické mlaskavé zvuky. Ale on sa nepočuje, kvôli tým slúchatkám.

Za pol roka som s ním prehodila dve vety. Komunikácia viazne. Aspoň nevie, že som zadaná. Možno o mne tajne po nociach sníva a naberá odvahu prihovoriť sa mi. A možno zajtra vstanem a Morpheus bude sedieť na okraji mojej postele s dvoma pilulkami.

Ale oni to mlaskanie mi nevadí. Pozerám na podarenú fotku. Milujem facebook.

Tuesday, January 13, 2009

Chlapský humor

Bola som na novoročnom večierku a rozprávala Peťovi o našom Silvestri. Peťa mám rada. Máme podobný zmysel pre humor a smejeme sa na vzájomných vtipoch. Čo je pri mne zriedkavé. Máloktorý chlap totiž dokáže oceniť môj takmer chlapský humor.
„No a oni tam proste jebali...V Kyjeve, na tých strašných záchodoch. Nečudujem sa, že ten hotel idú zbúrať. Skôr sa čudujem, že sa sám nerozpadol...“ Odchlipla som si z mojita. Pijem ho, keď sa nechcem prirýchlo opiť, pretože mi vlastne vôbec nechutí. Ale na to, aby som rozprávala kolegovi z práce ako Tanečnica načapala párik súložiaci na hotelových záchodoch som nemohla byť úplne triezva. Peter sa smial.

„A ty si čo robil na Silvestra?“

„Tiež sme boli v Bratislave. S frajerkou.“

„Boli ste v Kyjeve?“

Zabehlo mu. Rozkašlal sa. Nie každý zvláda môj chlapský humor. Ako náhle sa Petrovi uvoľnili dýchacie cesty začal sa ticho rehotať. Peter ho však chápe. Môj humor.

Tuesday, January 6, 2009

Jednosmerný do pekla, bitte!

To bol zas týždeň. Moja pečeň pod náporom všeliakých sajrajtov, alkohlu a Big Macov odmietala ďalej pracovať a len tak vegetila. Ja som na tom však bola relatívne dobre. Američanka poslala Vina po tom, čo si uvedomila, že jej začína liezť na nervy do paže rýchlejšie, než Ukrajinská premiérka Fica na vyjednávaní o plyne.

Chudák chlapec, bolo mi ho normálne ľúto. Nielenže nemal ani poňatia o okolitom svete a najmä o Slovensku (nevzdelaných ľudí mi je vždy ľúto, aj keď tohto splašila Američanka na univerzite) ale deň pred narodeninami dostal namiesto vášnivej noci od Američanky kopu drístov a priepustku medzi nezadaných.

"Konečne môžem voľne dýchať," vravela mi na Skype. Už jej začali dochádzať peniaze, tak musela prejsť na low-costové riešenia. Tie víkendy doma s Lufthansou očividne neboli až také výhodné.

Monday, January 5, 2009

O hokeji

Tak sme neskutočne postúpili do semifinále. Cez Američanov. Myslím, že po štvrtku rapídne stúpne počet samovrážd v USA. Nielen, že sa im rúca ekonomika a vybaviť si kreditku je ťažšia úloha, než dostať sa s bicyklom na Mars, ale ich 20tka prehrala v štvrťfinále s dákymi Rusmi z neexistujúcej krajiny. Že Slovensko. To ste niekedy počuli? To je niekde v Afrike? A čože nie sú čierni, šak v Afrike to je, right?

Sobotu sme si vyšli do mesta, ale bola neskutočná zima a keďže si väčšina z nás dala novoročné predsavzatie nechlastať, tak ani chlapi nestáli za to. Šli sme teda k Američanke a pustili sme si hokej. Jej rodičia sa ešte nevrátili zo Silvestrovskej lyžovačky, čo vzhľadom na nedostatok snehu nedáva celkom zmysel, ale boli sme rady, že sme mali celý dom pre seba.

„Zabi ho!“ kričala Američanka, pričom vyskočila zo sedadla a hromžila rukou zaťatou v päsť, keď sme sa náhodou ocitli pred Švédskou bránkou. Keď sme dali prvý gól, otvorila šampanské, ktoré sme nevypili na Silvestra.

„Bože, ja sa tak teším na máj.“ Povedala mi so zasneným pohľadom. „Bude sranda.“ Určite myslela majstrovstvá sveta v hokeji A-tímu.

„Budú štátnice. A bakalárky. A bohviečo ešte.“

„Vravím,“ otočila sa na mňa, „bude sranda.“

Aj ke¬ď si nezahráme vo finále, tak sme vyhrali. Trochu sme sa pripili a nadávali na Švédov, Slovákov aj Kanaďanov. Ale predsavzatie nám vydržalo najmenej 24 hodín. A ak dobre rátam najviac 48.

Thursday, January 1, 2009

Šťastný a nový

Musela som sa poriadne držať zábradlia. Hlava sa mi točila ako na centrifúge, čo však bolo ešte horšie žalúdok tiež. Len do presne opačnej strany.

Pred pár hodinami sme sedeli v hotelovom bare a pili príšerne drahú whiskey. Keď sa Tanečnica vrátila z toalety rýchlejšie, než by to dokázal Usama Bolt, vrhla som na ňu spýtavý pohľad.

"Niečo nie je v poriadku?"
Tanečnica sa nadomnou nahla a zašepkala: "Niekto tam jebal."
"Kde?!" Nie že by som bola zvedavá, alebo čo...
"Na hajzli."
Všetky sme sa zhlboka nadýchli. Na tých záchodoch sa nevyplácalo nič chytať, nie to tam ešte...ehm...jebať.
"...tak si sa otočila a odišla?"
Tanečnica si vyhrnula rukávy a potočila nad mojou hlúpou otázkou hlavou.
"Som sa vycikala a odišla." Zhrozene sme na ňu pozreli. "Snažila som sa cikať potichu."
Američanka sa napila 12 ročného Chivas Regalu, ktorý jej vôbec nechutil, ale pila ho, lebo to bolo štýlové. "Niet nič romantickejšie, než jebať na socialistických hajzloch, kým niekto vo vedlajšej kabínke tlačí o sto šesť a so zatajeným dychom počúva."