Wednesday, August 15, 2012

Opilecky blabot

Taxik cakal pred dverami, do briezdenia este ostaval cas. Ze slnko vyslo som zistila, ked mi zasvietilo do ksichtu 25 tisic stop vo vzduchu.

Po velmi dlhom dni som dala kolegom kosom a v hotelovej izbe ako z magazinu o dizajne si napustila prijemny kupel, nieco, co sa stavalo mojim ritualom na cestach. Po chvili ma opustil stres a ostala som neskutocne unavena.

Makala som ako fretka, presne tak, ako by si to CEO predstavoval vo svojich perverznych snoch. Pre peniaze, postup, mozno karieru a kratsi pracovny cas niekde v buducnosti a vlastne...casu som mala dost. Nikto na mna necakal doma vecer s mierne podraznenym vyrazom v tvari a nepozadoval odomna teplu veceru.

Dream Boy sa na to vykaslal, dal kosom mne. Tusila som, ze preto, ze mal pocit, ze mi nebude stihat. Asi nechcel makat ako fretka, ani sa menit, vzdat svojich hlupych zlozvykov a trivialnych ambici pre nieco viac. Aj ked som mu to nikdy nepovedala, nikdy nevytkla. Rozumu mal dost. Pochopil aj bez slov.

Ironicky, sposobil, ze som makala este viac. Nielen, ze moj mozog zvladal len bud-alebo. Projekt, alebo dumanie nad tym, what went wrong. No moje ciele sa drasticky zmenili. Ked som bola s nim, mala som trivialne ambicie. Dost penazi na polovicu dvojizbaku, 5dverove azijske auto, detsku vybavicku a poziciu, na ktoru sa mi bude dobre vracat aj z materskej. Moj ultimatny ciel.

No teraz som chcela viac. Dost penazi sa za nim definitivne odpratat, CVcko, ktore by mi prihralo pracu aj v 4-milionovom meste v odvetvi pre drsnych chlapcov. Nehnutelnost, najlepsie dve ulice od neho. Visaz ako z katalogu.

Tusila som, ze o par rokov sa nad mojimi besnymi planmi budem smiat. No prinajmensom sa nad nimi (snad) budem smiat s vizazou ako z katalogu, uctihodnym CVckom a peknym burn-out syndronom.

Az na to posledne, celkom pekny plan.