Tenkrat poprve

Nie, nemam v umysle nadvazovat na slightly trapnu rubriku isteho ceskeho magazinu pre mladych. Mam vsak pocit, ze vzdy ked robim nieco po prvykrat, tak sa nieco dosere. Potom celu cestu domov, doma a este par nasledujucich dni rozmyslam nad tym, ako som to mala urobit a ako ma vobec nieco tak debilne mohlo napadnut. No ved posudte:

1. lekcia tenisu
prvych 10 minut

pocet letiacich lopticiek: 80
pocet odohratych lopticiek: 7
pocet technicky cisto odohratych lopticiek: 0
pocet minut ktore ubehli kym som zistila ako spravne drzat raketu: 33

1. verejne vystupenie

pocet zakoktani: 3
pocet gramatickych chyb, nespravne pouzitych slov a skomolenin: nespocetne mnozstvo
pocet "e": nekonecno
pocet hluchych miest: 8


1. den v praci

pocet zaseknutych dokumentov v kopirke: 2 (vyprostili sme, skoda ze len zdrapy)
pocet ludi, ktori mi boli predstaveni, meno si nepamatam: 5
pocet ludi, ktori mi boli predstaveni, meno si pamatam: 3 (velmi slusne)

1. den v skole (univerzita)

pocet minut meskania na 1. hodinu: 15
pocet spoluziakov, ktori sa so mnou bavili: 1
pocet rozurenych ludi: 4 (menovite vsetky tety na studijnom)
pocet pokusov, kym som trafila do spravnej ucebne: 7 (ta posledna bola ta spravna)

1. letny festival

pocet nevhodnych hlasok: 86
z toho na adresu interpretov: 77
pocet spaleni slnkom: 1 (ale kvalitne)
pocet prezitych burok: 1 (z 1)
pocet urazenych SBSkarov: 1 (nech si trhne)
pocet naspatych hodin: 14,5 (stale kvalitne)
pocet potencialnych frajerov: 0 (toto organizatori nepodchytili, chceeem spaaat peniaaze!!!)

1. rande

pocet hluchych miest: 53
pocet prejdenych kilometrov pesi: 12 (mladost=nepokoj)
pocet minut stravenych pred zrkladom: 133
pocet hodin psychickej pripravy: 12

Vzdy sa snazim dobre si zapamatat kazdu chybu (a to musim mat riadne vytrenovanu pamat), ktoru spravim. Je to totizto posledny raz, co ju na dlhu dobu spravim.

Nakoniec prisiel aj Tasler

Pozeram do zrkadla a nespoznavam osobu, co na mna ziza. Dva dni na slnku a hned vyzeram ako Rybana. To mam asi (spolu s nosom) po greckych predkoch. Skoda ze sa nevolali Onassisovci.

Cez vikend sa zilo na ex. Stvrtok vecer som este nemala jasno, co budem robit, ale volny diar a volne 4 stovky rozhodli. Pojde sa na festival. Po masivnej reklame v radiu a nenapadnej reklamke v televizi by clovek cakal vypredane listky a saliace davy. Sediac v takmer prazdnej elektricke smerom na Zlate piesky som tusila, ze listky este budu a miesto tiez.

Bezdeda spieval stromcekom a trave. Koscova tiez. Potom nastupili Hex a koncorocna skolska besiedka zacala naberat nejasne kontury letneho festivalu. Poloprazdne Zlate piesky sa zacali zaplnat.

V najlepsom treba prestat, povedal si ten hore a poslal nam poriadnu sprchu. Mne a ostanym to az tak nevadilo, ved voda je len voda, no organizatori sa zlakli, ze navhlnuta kabelaz a oplachnuta technika by nam mohla zabit Cmorika a piatok o osmej vecer nas poslali domov.

Sobotu to bolo lepsie. Asi Ilko predpovedal skarede pocasie, lebo podla mojho empriickeho vyskumu, ak Ilko predpoveda dazd, bude bezveterne sucho a ak predpoveda pekne pocasie, vacsinou navlhne kabelaz.

Vsetci cakali na slubenych IMT Smile. Slubeny bol aj Zbirka, no ten meral v piatok cestu z Prahy do Bratislavy nato, aby sa mohol na vypadovke otocil a modlit sa, aby ho neodfuklo. Prijemne prekvapil Tomecek a Zdenikne sortky. A nakoniec prisiel aj Tasler.

Chvilami som rozmyslala, co za matros to Ivan poziva, alebo ci to je len jeho bezprostredna povaha co sa tam udrbava, meni slova a bezradne sa chysta za hlavu po 5minutovom instrumentalnom sole. No Ivan aj s bandou ponukli najlepsiu sou. Boli na neudrzanie, konecne sme vsetci dvihli zadky a s uzasom sledovali, ako nas ich muzika valcuje. Nezastavil ich ani vypadok elektrickeho prudu, na co Ivan pribehol k bubenikovi, vzal mu druhe palicky a mastil na bubny.

Nasledoval rovnako skvely Gladiator a trochu tazkopadna Aneta Langerova, ktora prisla predstavit svoj novy album, ktory takmer nikto nepoznal a po jej vystupeni ani nema chut spoznat.

Vraj najviac vsetkych prevalcoval Peter Nagy, hoci, kym on zacal svoju prvu pesnicku, ja som sa uz dotackala domov. Napriek tomu, ked som si lahla, pocula som co za divocina sa odohravala na Zlatych. Prvy festival na ex sa totiz siril vzduchom do sirokeho okolia.

Genialny marketingovy tah, genialne kapely a zabava za vsetky prachy. Dnes sa mi v praci taaaak dobre robilo:)

Take mile veci sa len tak nestavaju

Pisala mi Sarka. Dlho som ju nevidela, takze som sa prenaramne potesila.

Cela spokojna vybehla z ucebne. Vraj ake lahke...

Unasana vlnou z dobre vykonanej prace na poslednej skuske jej debutantskeho roku na vyske vyplavala von. Fuuu, tu zachvilu vyplava nieco ine. Dazdove kvapky velke ako egrese rozbijali nalomenu asfaltku pred skolou. Kvapka zo strechy razom uhasila chalanovi cigaretu. Stavnato zaklial a uz vytahoval dalsiu.

Vedela, ze cakat, kym prestane prsat by nemalo zmysel. Mracna sa valili. Esteze si dala bielu bluzku (ved skuska). Inac by fakt nevedela, na co by bolo dobre, ked cela premokne...

Bezala na zastavku. Esteze tam nebol pristresok. Inac by fakt nevedela...

Zatinala zuby a cakala na bus.

"Pod, schovaj sa" ozvalo sa jej spoza chrbta. Vysoky ciernovlasy chalan, asi v jej veku, mozno o par rokov starsi. Vystrel ruku a natiahol dazdnik ako barieru medzi nimi a okolitim svetom.

Take mile veci sa len tak nestavaju, pise mi.