Nikdy nebolo lepsie...

...alebo horsie? Poslednych 12 mesiacov bolo prinajlepsom o nicom. 

Som nespokojna, stale mam pocit, ze sa este musim zmenit. Je to normalne? A tak menim uces, farbu vlasou, menim oblecenie, penazenky, handry stale drahsie a drahsie. Prd z toho. Potrebovala by som sa odpalit na vzdialeny ostrov, kde by som sa mohla volne rozhodnut, kto som a co som. Dava to vobec zmysel?

V robote si takmer kazdy den musim opakovat, preco to robim. Pre peniaze. Prachy a pekny zapis v CVcku. 

Nejak mi nevysiel plynuly prechod do dospelosti. Mozno na druhy pokus...

...dame si repete

"Obcas sa musis spustit na jeho uroven a potom to pojde, uvidis."

"Zivotne skusenosti?"

"Hej. obcas sa musi niekto spustit na moju uroven." 

Skumam jeho tvar. Vtipny, sarmantny a zenaty. Ma nieco do seba. Asi to, ze to ma v hlave zrovnane, na rozdiel od mojich rovesnikov. Nezazlievam im to. Ked budeme mudri, uz nebudeme mladi.

Cestou domov volam s Dream Boyom. Trochu mi zoviera srdiecko, len neviem ci je to zle tusenie, alebo len strach pred neznamym, kazdopadne citim, ako do toho opat vpadam.

"Chybas mi", priznavam sa.

"Aj ty mi chybas", ozyva sa z druhej strany. "Kedy prides?"

Dobra otazka. Soon-ish, pomyslim si. Len vydrz a vsetko bude. Vsetko.