Piatok v robote ma skoro porazilo. Balansovala som s troma kávičkami pripravenými pre šéfa a pár čerstvých absolventov. Navliekaní v oblekoch si mysleli, že vizitky s vlastným menom ich oprávňovali rozdávať rozumy.
Oboch som poznala zo školy, ale pred šéfom sa tvárili, že to neboli oni, čo do mňa pred pár týždňami tlačili kaleráby na školskej akci. Decká.
Pripadala som si ako cirkusový klaun, ktorý pobehujúc snaží sa točiť desiatimi tanierami naraz. Vyberala som zatáčku ku konferenčke. A zrazu predo mnou chlap.
Beau.
Pozrel na mňa, očividne potešený, že ma vidí. Ohromená som sa nezmohla na slovo.
"Geep going," zaškeril sa.
Strávil rok v Austrálii a nejak pozabudol, že je naspäť v non-english-speaking environmente.
No comments:
Post a Comment