Sunday, August 23, 2009

Frajerka = dodavac odvahy

Alkohol je svina. Na druhej strane robi z nas lepsich ludi. Kym nevytriezveme, alebo kym nevraciame a potom nie sme v stave si to po sebe odstranit. Alebo kym ako podaktori "executive manageri" nepijeme obimajuc misu vodu zo zachodu, lebo sme taki smadni, az nam to je jedno.

Zvysok casu z nas robi uvolnenych, roztopasnych a pre zmenu uprimnych ludi. Uvolneni...to je to klucove slovo. 4 deci vodky je na mna viac nez dost, ale v zivote som z alkoholu nevracala a nemienim s tym ani zacinat. Hlava ma vsak bolela statocne, tak som radsej odpratala na postel, vonku to uz po druhej hodine rannej zacalo kaprit. Dosiel kamos. Jeho draha vonku zabavala hosti a ja som sa pri nej aj tak citila divne. Nevedela som totizto, co vsetko vie. O mne a jej drahom. Mojom kamosovi. Som rada, ze su spolu. Keby som vtedy chcela, bola by som to ja, kto by vonku zabaval hosti. A som velmi spokojna s tym, ako sa veci vyvinuli. Inak by totiz bolo vsetko inak a ja by som nezazila veci, ktorymi konkurujem dobremu hollywoodskemu scenaru.

Jej drahy, moj kamos, asi chcel zistit ci spim, tak sa nadomna naklonil. Obkrocil ma, ako som na chrbte vyvalena lezala na posteli. Nikde nikoho. Kukal na mna, videl ze aj ja na neho.
"Co je, Kamos?"
Ticho.
"Deje sa nieco?" zistovala som zistujuc, ze pichlava bolest hlavy uz presla.
"Mhmmm," zamrmlal.
Zamrvila som sa na posteli. Stale kukam nanho, v stave v akom som bola sa mi funkcie mozgu obmedzili iba na to, aby som nezabudla dychat.

Vzdy mal na mna slabost. A on bude pre mna navzdy trochu iny kamarat. Pohladil ma po vlasoch, potom po lici, palcom mi presiel po perach.
"Nemozem," povedal viac sebe ako mne.
"Chod za Drahou," vydychla som. "Proste chod, Kamarat."

Posluchol. Vratil sa za svojou podla mna buducou pani manzelkou. Usmievala som sa do tmy. Je dobre vediet, ze niektore veci sa nezmenia. A ze ludia stale vedia, co je spravne. Dobri ludia nevymreli a nie vsetci chlapi su cudzoloziaci chrapuni.

Zato Sarka si uzila. So zadanym. Chodi s nasou spoluziackou zo strednej. To be continued...

Wednesday, August 12, 2009

Moj novy kamarat

Zaborena nohami v T-com piesku, cucajuc miesane nieco a ocami fixovanymi na chlapika v havajskej koseli som predstierala, ze pocuvam historke]u svojho kamarata. Ked spravil pauzu, zasmiala som sa. Tvaril sa spokojne, trafila som.

Pred troma mesiacmi som v jeho pritomnosti nebola schopna vysukat zo seba jednu zmysluplnu vetu. Ruky sa mi triasli, podlamovali sa mi kolena.
Veci sa menia. Zistila som, preco nechodi na obedy. Nosi si ich totizto so sebou do roboty. Tazko si udrzat respekt pre niekym, kto prichadza rano s treskou v igelitke.

V Terne sme si tesne pred zaverecnou kupili zmrzku. Vsetci v poslednom case kupuju Magna*, ja som si kupila zeleny Twister. ked som ho videla v tom mraziacom boxe, prepadla ma nostalgia. Premiestneni na lavicke v Sade Janka Krala sme zabijali cas predtym, nez sme sa mali v meste stretnut so zvyskom.

"Mas zaujmavu techniku," povedal moj novy kamarat, ked som sa dopracovala asi do polovice Twistera. Radsej som sa nepytala, co tym mysli.

*Magna- akoze plural od Magnum, no nie je to uplne na zdochnutie vtipne?

Fantastic four

Mierne znechutena z nasho posledneho nocneho programu, som si sla sadnut na nealkoholicke frapeso s byvalymi spoluziackami zo strednej. Vyvijala som primerane usilie, aby sme ako-tak ostali v kontakte. Ked prisla Americanka s 20 minutovym meskanim vsetky sme ostali v nemom uzase. Kym clenky aliancie na seba spytavo pozerali, ja som zapichla pohlad do zeme, ako keby som sa bala prezradit, ze som to bola ja, kto zavolal Americanku na stretko. Myslela som si ze aj tak nepride a okrem toho bol oficialne pozvany kadzy, kto s nami dral lavice.

Americanka prisla ako velka voda v bielych nohaviciach, na podpatkoch velkych ako male chodule a s mucha-cece slnecnymi okuliarmi od Dolceho aj Gabbanu, ktore spolahlivo vykuzlili zavistlivu grimasu na zenskych tvarach.

Aliancia spustila svoje interne jokeky a prihody, ktore nadvazovali niekde, kde sme s Americankou neboli. Obcas sme na seba sucitne pozreli a pocuvali sme dalej. Po pol hodine som uz lutovala, ze som radsej neostala doma na pohovke so zapnutou telkou kym Americanka vyzerala, ze svoje rozhodnutie olutovala v prvych piatich minutach.
Ked sa dostaneme k rozoberaniu toho, co sa udialo minuly vikend, Americankyne oci sa rozziaria. Ked sa vsak nedostane k slovu, otravene si podlozi hlavu rukou a nezucastnene pocuva zaujmave vikendove prihody.

"Nasi sa vybrali na dva tyzdne do Grecka, sestra sla do Brna k frajerovi a ja som si bacovala sama doma," lici nam jedna z Aliancie. Byva v malej dedine ktora zacina tam, kde knnci Bratislava.
"Len ja a tri slepice."
"A co vy takto vo stvorici?" ozije Americanka.
Aliancia vyplesti oci a ja sa snazim nezadusit frapesom. Nakoniec sa predsalen oplatilo prist.