Pred par dnami mi volala Americanka. Do telefonu mumlala nieco ako: "Mam depresiu. Zerem. Neskutocne zeriem. Neskocime niekam na pizzu?"
Obsluha na cele s kucharom bola v pizerii extremne pomala, za co urcite v duchu dakuju nebesam Americankyne rifle, kedze, ak zaratame aj cestu, Americanka vdaka tej rychlosti nic nejedla najmenej dve hodiny.
Kym som sa cudovala kam sa vsetka ta pizza do Americankynho 36tkoveho tela pomesti, sa ona rozplyvala nad svojim osudom. Za velkou mlakou nechala najlepsieho milenca akeho v zivote mala. Ostatne, chlapec to nemal az take tazke byt najlepsim, kedze bol zatial aj jedinym. "Neboli sme si sudeni. Co by som s nim robila?" zahutala a odhrnula si pramen hnedych kaderi z tvare.
No jedna vec ma napadla. Tu podla Americankynho rozpravania robili vcelku casto.
"Mam depresiu. Nema ma kto milovat." Americanka si olizla prsty a pritom sa zadivala na dvojicu sediacu oproti. Prisaham, ze ten chalan jej cely cas pozeral do vystrihu a tvaril sa, ze sleduje dievca, co bolo s nim.
"Takeho chlapa tu len tak nenajdem! Vsetko su bud tepli, bezcharakterni, alebo totalne zakomplexovani klamari."
Uplne chapem jej obavy. Kto raz zacne rubat vysoko, bude dlho trpiet kvoli vysokym narokom. Stale som sa vsak nestihala cudovat, kto je to za osobu, co predmnou sedi. Nielenze sa zrazu vmesti do miniaturnych triciek, ktore navyse kupila so zlavou, kedze tieto velkosti sa tazko predaju. Oblecena v novych Levi'soch, nonsalatne si oblizuje prsty a privadza do pomykova zadanych muzov.
"Vies co mi Stary jeden z tych poslednych vecerov povedal?" Ked som pokyvala hlavou, pokracovala. "When you get home, you'll be trouble".
Esteze zajtra odchadza z mojho mesta aspon na pol roka do Nemecka. Studovat. Sikovna hlavicka, ta Americanka.
No comments:
Post a Comment