Američanka sa ozvala z Nemecka:
"Neviem komu som čo spravila, že som si toto zaslúžila, ale muselo to byt niečo strašne dobré, lebo som asi v nebi."
S otvorenou sánkou som sa na prednáške krčila pod lavicou. Neviem, prečo sú prednášajúci nevšímaví voči hlavám miznúcim pod úrovňou tej nazeleno natretej dosky, ale raz sa mi stalo, že ku mne profesor prikráčal, ja nič netušiaca, zvrieskol mi nad hlavou: "Slečna vy tam čo robíte?"
V momente som na vlastnej koži -respektíve makovici- otestovala tvrdosť dubového dreva. Poondiata stará škola.
"Ehm" odvetila som Američanke do telefónu.
"Plaváreň mám 2 minúty pešibusom od domu. Ken ju bilív tet?", pokračovala vehementne ignorujúc môj stiesnený tón.
"No, tak to máš super."
"Byt nie je nič moc, ale nemienim sa sem sťahovať. Na spatie a učenie to stačí."
"Uhm."
"A videla som ostatných zahraničných. Och. Zlato, škoda, že tu nie si so mnou!"
No, ozaj škoda, pomyslela som si. Všade radšej než momentálne pod lavicou na zmyselnedávajúcej prednáške.
"Keby si ich bola videla. A ten čiernovlasý Indián z Latinskej Ameriky!" Američankin tón znel razom veselšie. "Musím zistiť, ako sa ten drogový díler volá. A či ma frajerku. A či nie je gay. Vieš, takéto veci si treba vždy hneď vyjasniť."
O tri dni mi volá zasa. Už si stihli všeličo vyjasniť. Gay podľa všetkého nie je. Frajerku vraj nemá. Zato má piercing v jazyku a jazvu na bruchu. Zdá sa, že v Latinskej Amerike príliš neotáľajú. Teda aspoň podla toho, čo mi Američanka stihla prezradiť.
No comments:
Post a Comment