Mini

Mini miluje FTVŠ. Vždy na ceste domov vystúpi na zastávke "Lafranconi" a čaká na ďalšiu električku. Popritom v duchu slintá nad tými telami v šušťákoch a šortkách s velkými športovými taškami prehodenými na svalnatých pleciach.

"Mini, z toho tvojho opisu už aj ja slintám."

Mini sa zachichúňala, ale hneď sa vrátila k pôvodnému výrazu tváre.

"Chápeš, ak ma vezme na večeru a tára tie správne slová a myslí to úprimne, tak prečo napísal na Unistri mojej kamoške presne to isté, čo mne pred mesiacom?"

Kukám na Mini a rozmýšlam, ako zaobalit to, čo mám na jazyku.

"Ale chápeš, všetko je to Filipova chyba. Keby nebol kompletný idot, tak tu nerieším Starého."

Filip je ten, za ktorým piští Minine srdiečko. Lenže FTVŠ nie je len škola, je to ako diagnóza. A tak sa Mini snaží zbytočne, aby Filip pochopil. Mám istú netestovanú teóriu, že príliš veľa svalov spotrebuje všetku energiu a tá potom chýba mozgu. V prípade FTVŠkárov je to dlhodobý stav.

"Vieš Mini, to, že s chlapcom niečo robíš, ešte nič neznamená." hovorím Mini z vlastnej skúsenosti.
"Ale..." Mini sa zasekne a hodí na mňa zmätený pohľad.

Nahnem sa ponad stôl k Mini a dávam si pozor na to, aby moje peroxidové vlásky neskončili v nízkotučnom caffe latté. "Ruka šmátralka?" takmer zašepkám.

Mini len mlčky prikývla. Ruka šmátralka. Neviem ako vy, ale ja nešmátram v nohavicich ľudom, s ktorými sa neskôr chcem kamarátiť. Alebo im to aspoň o pár dní, keď nedvíham telefón a neodpisujem na smsky, na dymové signály tobôž nie, netvrdím. Chlapci očvidne áno.

S Mini sme ešte chvílu nadávali na jej nechápajúce individúum, ale ja som už v duchu rozmýšlala nad tým, čo môj drahý myslel minule tým: "Majka? S Majkou sme len kamaráti."