Na prelome maja a juna, presne ten tyzden, ked nas teplo prichytilo nepripravenych. Slnecne luce paliace na hlavy a rapidne scrvknutie sa satnika u neznejsej populacie sposobilo odstavku logickeho zmyslania a teplej vody v niektorych castiach Bratislavy.
V milionovom dome, chlastali sme homeless style. Na zemi. Kto mal pohar bol za snoba.
Velkolepo nam predstavoval novostavbu, biele steny neposkvrnene jedinym komarom zabitym pocas bezsennej letnej noci, kozub - ocividne najopotrebovanejsiu cast domu. Isto sa citil ako P.Diddy.
"Pekna postel, co." uchechtol sa, ked sme pocas vedenej tury zastali uprostred jeho izby.
"Tak to hej," potdokla Zlatica vecne.
Asi vycitil sancu, alhokol z nasho dychu. Vela, vela alkoholu. Rozhodil rukami v snahe umiestnit ich kazdej z nas okolo pliec a otocil sa s velavyznamnym vyrazom v tvari na Zlaticu.
"Vies kolko bab uz prislo v tejto posteli o panenstvo?"
Hm, skusim hadat. Nula?
Taxik prisiel do 10 minut. Som kralom unikov!
1 comment:
cool :) a chlapcovi to zrejme vobec nedoslo, chudacik :))))
Post a Comment