Obcas je to pekelne surrealne.
"Ak sme takto zdeformovane teraz, predstav si co bude o 10 rokov. Alebo o dvadsat," nadhodila Americanka vecer v nasom tradicnom podniku.
"To uz budes mat, job, decka, manzela...svoj zabehany stereotyp, ked ta najviac vzrusi akcia na Pampersky a skolske potreby."
Sarka mala asi pravdu.
Pozerala som sa na tie tvare a hlavou mi zacali virit myslienky. Zatial nic nemame a tak ani nemame co stratit. Americanka bola zas o rok starsia. "Mudrejsia", uchechtla sa. Cudovala som sa, kam kazda z nas smerujeme. Sarka v tom mala jasno. Bratislava. Tu zije, tu ostane. Len my s Americankou musime vymyslat, mame to v krvi. A Tanecnica pochopitelne, ta vecer s nami nebola prave preto, ze bola v zahranici. Na svadbe chalana zo Schnitzel city a jeho snubenici - teraz uz pani manzelky - z Izrealu.
Mam rovnaky problem ako Carrie Bradshaw. Soo many choices that we are not able to make any. Rozhodnut sa pre jeden smer, jedno mesto, jednu karieru, jedneho muza. Znamena to rozhodnut sa proti vsetkemu ostatnemu. Zavrhnut vsetky ostatne moznosti.
Obcas si vravim, dobre ze sa neponahlam, mozno idem zlym smerom.
3 comments:
A nie si nahodou vodnar? Pretoze ja sa tiez nikdy nemozem rozhodnut. Ale tvrdim, ze nie som nerozhodna, ale len mudro zvazujem vsetky moznosti.
parada =) tiez sa tak niekedy citim, sice nepozeravam sex v meste, ale ta hlaska sa mi paci
Vodnar nie som, rozhodnut sa povacsine viem aj som spokojna so svojimi rozhodnutiami (vacsinou, ako vravim). Myslienka bola viac o tom, ze vzdy musim nieco obetovat, aby som mohla nieco ine mat, niecoho ineho sa vzdat, kedze den ma len 24 hodin a bigamia je v tomto state ilegalna.
Post a Comment