Zaborena nohami v T-com piesku, cucajuc miesane nieco a ocami fixovanymi na chlapika v havajskej koseli som predstierala, ze pocuvam historke]u svojho kamarata. Ked spravil pauzu, zasmiala som sa. Tvaril sa spokojne, trafila som.
Pred troma mesiacmi som v jeho pritomnosti nebola schopna vysukat zo seba jednu zmysluplnu vetu. Ruky sa mi triasli, podlamovali sa mi kolena.
Veci sa menia. Zistila som, preco nechodi na obedy. Nosi si ich totizto so sebou do roboty. Tazko si udrzat respekt pre niekym, kto prichadza rano s treskou v igelitke.
V Terne sme si tesne pred zaverecnou kupili zmrzku. Vsetci v poslednom case kupuju Magna*, ja som si kupila zeleny Twister. ked som ho videla v tom mraziacom boxe, prepadla ma nostalgia. Premiestneni na lavicke v Sade Janka Krala sme zabijali cas predtym, nez sme sa mali v meste stretnut so zvyskom.
"Mas zaujmavu techniku," povedal moj novy kamarat, ked som sa dopracovala asi do polovice Twistera. Radsej som sa nepytala, co tym mysli.
*Magna- akoze plural od Magnum, no nie je to uplne na zdochnutie vtipne?
1 comment:
Celý tvoj blog je na zdochnutie vtipný! :-D
Post a Comment