O skrutkovaci

Polohluchy sa ukazal ako uplny prepadak. Vsetkom, s cim som mu pomohla, nebol schopny ani odpisat na smsku, ked som sa pre zmenu ocitla v nudzi ja.

A tak som stala s vyrazom Britney Spears pri geografickom kvize pred regalom so skrutkovacmi a nadavala na samoobsluzny system v Ikea.

"Teba poznam," ozve sa spoza mojho chrbta a bez ohladu na to, komu ten hlas patri, mi je jasne, ze nie som dostatocne nahodena. Ked sa otocim uvidim ten usmev, so strbinkou medzi prednymi zubmi, ktory ma po tretom pohari cerveneho pred dvoma mesiacmi privadzal do rozpakov. Dufala som, ze ho este niekedy uvidim, najlepsie asap, ale nenapadlo ma, ze to bude medzi izbovymi kvetinami a drevenymi platnami. Vyzera zmatane, snazi sa zistit, o co mi tu ide.
"Hladas srobovak?"
"Hladam ten SPRAVNY srobovak."

48 hodin neskor vediem Andiho do bytu v 14. obvode. Za bieleho dna, citim sa ako keby som soferovala na zlej strane. Silny nezvyk. Ukecal ma. Ponukol naradie aj s full servisom.

"Tak ukaz, co si pokazila," spyta sa ked stojime uprostred izby. Ten byt nie je moj. Je docasne opusteny a ja mam kluce.
Opatrne a nevolky ukazem prstom na postel.
Andi pozre na mna, potom na postel, opat na mna, tentokrat so silno potlacenym usmevom. Bezslova si klakne, vytiahne naradie a pusti sa do prace.

Citim trapny nadych atmosfery, ked sa kolenacky smeje pre seba, tak, aby to nebolo priamo mne do ksichtu. Sledujem tie jeho sikovne rucicky... Tusim vytvaram mylny obraz o svojej osobe. Na chvilu sa zamyslim, ci mam vyrukovat s nejakym vysvetlenim. Cuzdia postel v cudzom byte, neviem co by viac splnalo kriteria trtkumbalu.

Mlcim. Ta postel rupla sama od seba, ked som na nej sedela a neexistuje sarmatny sposob, ako podat tento druh pravdy.