Uprostred týždňa

Vedela som, že tu o city nejde. Možno tak o jeho.
Zaplatil účet a viedol ma k nemu. Celú cestu sa ma vôbec nedotkol, dokonca mi ani nepozrel do očí. Keď otvoril dvere, počkal kým vstúpim dnu, zavrel, v tej tme nahmatal moju ruku a vzal mi kabelku. Držiac ma pevne za zadok si ma pritiahol k sebe a ja som cítila, že sa na mňa v nohaviciach už teší.

Už sa mi nechcelo odísť.

Keď som sa ráno zobudila, trpela som na suchoty a stŕpnutú ruku. Zhoršilo sa to v momente, ked som si uvedomila, kde to som. Na stole vedľa mojej kabelky bolo položených 10 euro a papierik. Na taxík, stálo na ňom napísané.

Hajzel. Ohodnotil ma na 10 Euro.