Pozeram na nahymi babami vytapetovanu izbu a rozmyslam nad dvoma skutocnostami. Preco ho nechcem a preco mi neustale kradne paplon.
Mozno som nebola stvorena pre par, som uno balenie. Single. One. Mozno je to len kombinacia hladu, hormonov, opice a nedostatku spanku, ktore ma ponaraju do depresivnych stavov. Obcas ho drzim pevne, ked sa ako dieta schuli pri mne a snazim sa zo vsetkych sil, aby sa mi nezaleskli oci slzami, pretoze to co citim ma vnutri rozbija. Chut utekat, zelanie, aby som ho nebola nikdy spoznala. A potom, ta mala malilicka cast mna v duchu prosi o to, aby sme spolu ostali navzdy.
V konecnom dosledku je to jedno. Viem co musim spravit. Blood like ice and heart like stone. Bude to dalsia sukacka bez citov.
1 comment:
au
Post a Comment