Sedeli sme s Chudákom 2 v Channels a skryto bedákali nad svojimi životmi. V poslednej dobe našu prítomnosť obľubujú zaujímavé typy chalanov, ktorí chodia s našimi kamarátkami, ale vyhľadávajú našu spoločnosť, aby nám mohli platiť drinky a hovoriť, aké sme úžasné. Okrem toho majú spoločné aj to, že vo svojom vzťahu práve prežívajú krízu. Oni nám zaplatia drinky a my na oplátku vypočujeme, čo tá naša kamarátka zasa vyparatila. Keďže sme ich kamarátky vieme aj také veci, ktoré ich polovičky ani len netušia: napríklad s kým ich priateľka po žúre spala v manželskej posteli, ktorá bývala platonická láska spred piatich rokov sa vynorila z ničoho a teraz do raňajších hodín telefonuje s jeho mickou alebo jednoducho prečo s ním ona nechce spávať. Chudáci sú, rovnako ich voláme. Očíslovaní sú podla časovej chronológie.
Dlho som nevedela prísť na to, prečo. Prečo ich neposlušné, nedokonalé, hádavé, žiarlivé, panovačné, rozmaznané, menej inteligentné frajerky sú stále ich frajerkami. A my sme úžasné a poväčšine stále bez chlapa (dáky pár dňový/ týždňový románik sa neráta).
Problém je v tom, že v prítomnosti chlapa vždy silou mocou dávame najavo našu úžasnosť. Opravíme ho, keď povie, že hlavné mesto Indonézie je Kuala Lumpur (a nie Jakarta), vysvetlíme mu, že outsourcing je výhodný, ak sa jedná o non-core business a aj parkovať vieme lepšie než on (aj keď to platí len u jednej jedinej osôbky). Namiesto toho, aby sme obdivne klipkali očičkami mu neustále dokazujeme, že sme lepšie než on. Nakoniec nečudo, že nadobudne pocit, že aj vtáka máme väčšieho než on a veľmi rýchlo dvihne kotvy a začne si s dákou oveľa oveľa menej úžasnou babizňou.
Idem von. Dám si sukňu a podpätky a keď mi niekto bude hovoriť, ako krásne je v teraz "na jar v hlavnom meste Austrálie Sydney", zaklipkám očami a nechám si objednať ďalší drink.
No comments:
Post a Comment