Wednesday, June 6, 2007

Take mile veci sa len tak nestavaju

Pisala mi Sarka. Dlho som ju nevidela, takze som sa prenaramne potesila.

Cela spokojna vybehla z ucebne. Vraj ake lahke...

Unasana vlnou z dobre vykonanej prace na poslednej skuske jej debutantskeho roku na vyske vyplavala von. Fuuu, tu zachvilu vyplava nieco ine. Dazdove kvapky velke ako egrese rozbijali nalomenu asfaltku pred skolou. Kvapka zo strechy razom uhasila chalanovi cigaretu. Stavnato zaklial a uz vytahoval dalsiu.

Vedela, ze cakat, kym prestane prsat by nemalo zmysel. Mracna sa valili. Esteze si dala bielu bluzku (ved skuska). Inac by fakt nevedela, na co by bolo dobre, ked cela premokne...

Bezala na zastavku. Esteze tam nebol pristresok. Inac by fakt nevedela...

Zatinala zuby a cakala na bus.

"Pod, schovaj sa" ozvalo sa jej spoza chrbta. Vysoky ciernovlasy chalan, asi v jej veku, mozno o par rokov starsi. Vystrel ruku a natiahol dazdnik ako barieru medzi nimi a okolitim svetom.

Take mile veci sa len tak nestavaju, pise mi.

1 comment:

KS said...

To je zlaté :-) Aj mňa raz niekto zobral pod dáždnik, ale nebol to žiadny jebač, ale asi 80ročná babka...ale aj tak ma to potešilo v tom kurevskom daždi...