Slamenna vdova

Fred je opat na sluzobke na druhom pobrezi, uz sa to pomaly stava zvykom. Ratam minuty, ktore stravime telefonatmi, aj tych je biedne. Vzdy mu do toho niekto skoci, nieco sa pokazi, Fred musi vstat a ist manazovat. Zachranovat. Buzerovat. Robit.

Fred nema cas a tak sa zabavam ako najlepsie viem, sama. Browsujem internet, v duchu nakupujem (kedze nie su prachy ani miesto na nove kramy), pisem zoznamy, robim plany, potim sa v posilke, nech ma este niekto chce, ak si to Fred nakoniec aj tak rozmysli, chodim behat.

Dnes dosiahol vnutorny nepokoj vrchol a potrebovala som poriadne prevetrat hlavu. Vetranie hlavy mi trvalo 12 kilometrov. Clovek sa niekde v polovici zabudne a potom funguje uz len na zotrvacnost. Hlavou mi prebleskne, co by mi na to povedala mama.

"Dojebes si kolena!"

Ona by mi taketo excesy netolerovala.

Ak ho nakoniec oficialne povysia, bude zo mna asi maratonec.