Nic sa nedialo. Jasny znak toho, ze o mna nema zaujem, je gay alebo zadany. V najhorsom pripade trojkombinacia vyssie spomenuteho.
Vrtal mi v hlave. A to som este v juni prisahala, ze najblizich 5 rokov stravim stopercentne oddana rieseniu problemov globalneho charakteru. Alebo hrajkanim sa s tabulkami v Exceli, podla toho, co sef povie.
Vybrala som sa ku konci tyzdna na rande s kamaratom s jedinym bodom na programe - "drink myself happy, like a normal person". Pili sme vino z plastovych poharov, rozvaleni pod sochou mrtveho panovnika, uzivali si navrat leta a trochu lepsie pocasie. Pitie na verejnosti bolo v tomto meste legalne, velmi zauzivane a najma nikoho netrapilo. Piatok vecer s nezabalenou flasou vodky v metre a nikto na vas ani skaredo nepozrel. Ak existovalo nieco, preco by sa mi toto mesto mohlo pacit, tak to bol tento druh lahostajnosti.
Presne 0.7 litra som opisovala mojho zachrancu so srbovakom. Zreprodukovala som vsetko, co som o nom vedela. Vek, vzdelanie, pracu, rodinne zazemie...
"Bude to jeho rodina. Niekto ako on by si nikdy nezacal s niekym ako som ja," mierne pripita som uzavrela na kastovnicku notu a smutne sa zadivala na prazdnu flasu bieleho. V kolonke "vyrobene" svietilo jeho priezvisko s privlastkom GmbH. How ironic.
Moj drahy priatel vzal flasu a pokrcil ramenami.
"Dievca, ver mi. Cicina rodokmen nestuduje"
No comments:
Post a Comment