Bitte nicht!

Biletar pri dverach si nas oboch prehliadol od hlavy po paty a asi sme mali stastie. Nahodeni sme totiz boli obaja ako na svadbu. Nemozete predsa ist na veceru a vyzerat, ze ste obleceni za menej, nez ste stihli za pol hodku natlacit.
A mozno by nas bol pustil aj tak, lebo ked Stefan zahlasil, ze sme tu kvoli Heinsovi, nikto od nas nepytal vstupne.

Akonahle sme vosli do neonmi osvetlenej obrovskej haly - nieco na styl Dopleru, ktory je podla mna dost zly, ako celkovo verejnosti pristupny nightlife v Bratislave, zatocila sa mi hlava. Stefana som stratila.
On si to ani nevsimol, takze som ho asi 15 minut hladala. Ked som ho konecne nasla, tak sa zdravil s komplet celym zenskym osadenstvom. Kazdu babu v tom klube snad poznal po mene a kazda ho lascivne bozkavala na lico, sem tam jej rucka sklzla pod jeho sako, nenapadne sa ina obtrela a ja som nestihala sledovat. Stefan vzal Darine slova vazne a s kazdym ma zoznamil. Za 10 minut som v tom mala taky salat, ze som si okrem Heinza nepamatala nikoho. A jeho som si zapamatala aj tak len kvoli tomu, ze som stale myslela na kecup.
Stevko sa moc neparal. Heinz platil a chlapec vychovany socializmom lial jednu Absolutku za druhou. Ja som tam sedela vedla nejakeho jeho kolegu a rozmyslala, kedy a ako nenapdne odist.
Asi som rozmyslala dost dlho, lebo ked si potom uprostred noci ku mne Stefan sadol, bol znacne ozraty. Zacal mi totizto robit vseliake navrhy. Za najlepsi mozem vyhlasit ten, ist si to rozdat na chlapske zachody, vraj kvoli tomu prave na chlapske, lebo "im to nebude vadit, ani mne to nevadi, ked niekto vedla mna na zachode jebe, chapes?". Okrem toho tazko artikuloval, takze usudzujem ze bol nielen nadrzany ale vskutku aj ozraty.
Zaveseny mi rukou okolo krku zavolal taxik. Chcela som, aby nas ujo taxikar najprv zaviezol ku mne domov a potom Stefana trebars aj na smetisko, lenze Stefan sa nevedel vykoktat ani kde byva a napadlo ma, ze by som pred Darinou a Lubinkom jr vyzerala zle. A to by mi bracho neodpustil, lebo on sa do tej rodiny chce prizenit. Vlastne je to moj brat, ktore mam vinit za to, ze som musela za Stefana este aj taxik zaplatit, lebo ked sme sa doviezli k nemu, nevedel snad ani ako sa vola, nieto este, kde ma penazenku. Nebyt mojho brata a jeho buduceho svokra, tak by som Lubinka nikdy nebolo spoznala. Ani Stefana. A bola by som usetrila 27 euro.

Znechutena som sa dotrepala na intrak. Jedine poztivum toho zaveru bolo, ze sa mi Stefan nevyvracal do lona. Aj ked tam pocas vecera mieril, no vraj, ako to stihol aj taxikarovi prelozit, s inym zamerom.