Hnusní chlapskí zmrdi

Sedela som nad nemožným zadaním od nášho obľúbeného učiteľa. Neviem, či je to smiešne alebo smutné, že nás má učiť človek, ktorý si s dvoma promile alkoholu v krvi zahral hlavnú úlohu v Markízackej 112tke.

Otvorím emailovú schránku. Nový mail od Američanky. Odkedy je v Nemecku odvykli sme si telefonovať, lebo zatiaľ ani jedna sme nevyhrali v Lote a ani nepretiahli generálneho manažéra Orangeu. Píšeme si maily. Dušujem sa, že raz vyberiem isté pasáže a vydám to ako zbierku anekdót.

Toto mi napísala (vyberám):

"Nemôžem mu strčiť ruku do nohavíc a jemne naznačiť, o čo mi ide. Kde sú tie časy, keď som si myslela, že toto je presne to, po čom túži každý chlap?

Opäť som vyžrala všetko jedlé z chladničky. A to tam už pomaly nikdy nič nemám, keďže sa poznám. Keď som nešťastná, žeriem. Alebo neuspokojená. Vlastne, keď som neuspokojená, som nešťastná.

A vieš čo mi povedal? Že treba čakať.
Súhlasím. Treba čakať. Niekedy na autobus, dokonca aj v Mekáči treba občas čakať i keď to má byť údajne FAST food. Tak sa chlapec načaká. Štvrtok zdrhám za vami a keď sa vrátim, tak ma ten autobus môže rovno vysadiť na skúške. Už vidím, aká budem nadržaná z toľkých derivácii, APT, CAPM, MFM a najmä von Neumann Morgenstern theory...
Neviem, čo môže byť lepšie ako ja, v spodnom prádle v jeho posteli. Môže o tom premýšlať. Bude mať na to celých 18 dní na premýšlanie. Hlupák...

Tak teraz sa nemôžem sústrediť na učenie. Stále mi vŕta hlavou, prečo mi dal košom. Môj posledný volný večer tu na najbližšie minimálne dva týždne a on má niečo dôležitejšie na práci. Takže budem hlúpa a nevyšantená. Hnusní chlapskí zmrdi!"

Hovorím vám, niet horšej fúrie, ako sklamanej ženy. Alebo neuspokojenej ženy. Alebo kombinácie.