Beau

Ten chalan mi behal po rozume od prvej minúty, čo sa mi pohľadom zaboril do očí a mňa ovládla triaška. Vonku bola zima, tak sa mi ju podarilo zakamuflovať.

Nebolo ho možné prehliadnuť. Svojou výškou vyčnieval nad všetkými a v preplnenom autobuse vrhal s prehľadom na okolité spanilé devy šibalské úsmevy. Organizoval istý druh spoločenskej zábavy a každý týždeň prišiel na vlastnú akciu 15-60 minút neskôr. Niekedy prišiel sám, niekedy s frajerkou. Nie, že by ma to zaujmalo, veď zo mňa bolo ešte cítiť pach milenca z poslednej noci, aj keď som sa vydrhla v sprche mydlom a navoňala parfumom. Stále som ho cítila na sebe.

Ak prišiel sám, sadol si oproti mne a celý večer sa bavil s niekým iným, pričom mne venoval pár pohľadov. Snívalo sa mi o ňom. Dráždil moju predstavosť.
Ak prišiel s frajerkou sadol si do kútika a snažil sa jej venovať. Potom prišiel k zvyšku osadenstva a viedol siahodlhé debaty o tom, kde sa v ten večer odohráva lepšia žúrka. Kvitovala som mu, že frajerku necháva bokom. Zbytočná strata času. Každý krát to totiž bola iná. Raz čiernovlasá, inokedy ryšavá, potom zas brčkavá blondýna.

Všetci sme dotyčnú dámu pekne privítali, ale príliš sme sa na ňu citovo neviazali. Vedeli sme, že ju pravdepodobne o týžden už neuvidíme.

Dnes večer však prišiel sám. Bola som trochu namosúrená na toho svojho. Kúpila som si hriešne drahé spodné prádlo, značne nepraktické, len aby som ho potešila. A on ma zrušil s tým, že nemá čas. Povinnosti, tvrdil mi.

To prádlo som mala na sebe. Sedela som vedľa Alexa a nenápadne sme flirtovali. Vedela som, že ma využíva aby vzbudil žiarlivosť v inej. Nevadilo mi to, pretože okrem toho, že je príťažlivý a dobre vyzerá si s ním viem vždy super poklábosiť. Beau prišiel tentokrát bez frajerky. Sadol si oproti mne a všetkých lámal na párty v študentskom spolku. Ten spolok mal za sponzora banku a pivovar. O pol štvrtej ráno ste tam našli polomŕtvych Áčkarov, že neboli schopní sa doplaziť do izieb na tej istej chodbe.

Prišla servírka a ostali sme len ja, Alex a Beau. Keď mi Beau podával drobné dotkol sa mojej studenej dlani.
"Máš studené ruky,"
Usmiala som sa na znak súhlasu a rezignovania zároveň. Mám a čo?
"Vieš z čoho sú studené ruky?" pokračoval.
"Z čoho?"
"Z nedostatku sexu."

Vrhol na mňa ten najrozkokošenejší úšklabok, aký som videla od čias násťročného Robbieho Williamsa. Zasmiali sme sa a presunuli k študentskému spolku.

Stála som na streche, trochu pripitá, ale rozhorúčená ani platňa na sporáku. Tancovala som na parkete, akol keby to bola posledná noc môjho života. Chlapci zo spolku spravili z priestoru na streche akúsi zimnú záhradu. Cez presklenné steny som sa dívala na spiace mesto a vychnutávala si chvílu ticha. Vnútri som si nepočula ani vlastné myšlienky. A ten malý Jozef tancoval tak blízko mňa...Dúfala som, že si počas mojej neprítomnosti nájde inú obeť. Plechové dvere sa s vrzgotom otvorili. Neotáčala som sa. Nech to bol ktokoľvek, neotáčala som sa.

"Vidno hviezdy, bude mrznúť," ozvalo sa mi spoza chrbta. Beau. Pozrela som na oblohu a zatočila sa mi hlava. Možno som nemala piť toľko piva, aj keď je darované a zadara. Zapotácala som sa, na sekundu som stratila rovnováhu. Beau spravil jeden krok a chytil ma za ramená.

Otočila som sa a hlava sa mi zakrútila druhý krát. Stál tam, veľkými rukami mi objímal ramená a hľadeľ mi hlboko do očí.

"To nebolo treba," zamumlala som.
"Nemáš za čo," uškrnul sa. "Rád pomôžem, keď je treba." Vo tme mu svietili biele zuby. Prišlo mi to smiešne a rozosmiala som sa. Bola som len ja a on. Všetko naokolo prestalo existovať. A tisíce hviezd, ktoré nám žiarili nad hlavou. Z ramien mi prešiel na dlane.

"Stále studené! Žena, čím si zabila tie tri hodiny?!"
Vyceril rad dokonalých zubov a ja som sa musela opäť rozosmiať.
"Vieš, nenašla som nikoho, kto by vedel, čo s tým."
"Vravím, rád pomôžem, keď je treba."

Pozrela som naňho a v okamihu som vedela, že to myslí vážne. Stačilo by slovo a pripísal by si ma na siahodlhý zoznam mileniek. Mohla som byť Miss 47. týždeň.

Odtiahla som ruky.
"Rád sa hráš."
"Ty tiež."
"Áno," povedala som po chvíli. Hľadela som mu do očí a snažila sa nájsť odpoveď na tisíc otázok, ktoré sa mi vynorili v mysli. Bolo tak pekelne tažké sa odlepiť.
"...ale nezahrávam sa. Ja nie som žena na hranie."

Otočila som sa a odkráčala. Nechala som ho tam stáť. O hodinu neskôr, keď som odchádzala som stretla na chodbe dvojicu. Stáli v prítmi, chalan opretý o stenu a chichuňajúca sa žena natáčala k nemu boky. Beau a Miss 47. týždeň.