Mety

Pozeram sa na to-do list za tento tyzden a s polutovanim musim skonstatovat, ze som nespravila vobec nic. Po vypatom januari prichadza nudny februar, vsetku energiu vybijem v praci a o pol siestej sa mi nechce nic.

Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:

• Byt
• Velkost 36
• Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
• Ten, co si o mne pamata detaily

Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).

Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.

Vivat Slovakia

Moment v aute, je sobota vecer, obaja natriezvo, no aj tak mierne opiti. Prsi a nikde ani nohy. Radio vypnute, pocut iba rytmicke mrmlanie motora. Len nezabudnut, ze mam frajera. Mozno mi strasne chyba Fred, mozno som sa vratila v case o 10 rokov dozadu. Kazdopadne na okamih ho chcem konecne pobozkat a zistit, co mi vtedy kedysi davno uslo. Moment pominie, on mi zazela stastnu cestu a ja jemu vela zdaru v boji so slovenskou byrokraciou.

Doma mi ide hlava explodovat, prehana sa mi nou milion myslienok. Hadzem veci do kufra, snazim sa na nic nezabudnut. Riders on the storm...to by som mala byt. Ved ani neviem, kde budem o mesiac byvat, no zaroven viem, ze to nejak dopadnut musi. V mojom suboji so slovenskou byrokraciou vladne prave remiza, co nejde poobrotky a cestne pojde ojebom. Asi ani tie pravidla sa nerobia uplne logicky a nik ani necaka, ze ich budete do bodky dodrziavat. Moje zlate Slovensko aj s mrzutymi predavackami a tetami za prepazkou, budes mi chybat. Live long and prosper.

Recap

Piatok

Uprostred rozhovoru sa chcem pohnut, no opatok sa mi zasekol medzi drevenymi doskami, ktore tvoria podlahu. Normalne sa pred kolegami neukazujem v 10cm podpatkoch, ale dress code vianocneho vecierku si to priam pytal.
O par hodin neskor som znacne pripita z francuzskeho sampusu. Drvivu vacsinu pritomnych nepoznam. Rozmyslam, kto su ti idioti, s ktorymi si v praci vymienam emaily. Vsetci moji oblubenci su no-show, kedze nepatria medzi trvalych zamestnancov.
Idem si po dalsi poharik.

Pondelok

Stale ma skriabe v hrdle a hlas mam zachripnuty ako 50-rocny fajciar. To mam z toho, ze som cely vecer vrieskala. Pamatam si, ze som sa rozpravala s viacerymi ludmi, no detaily som splachla poharikom (alebo troma) Laurent Perrier.
"Nie ze zasa budes balit chlapov!" hlesla piatok kolegyna na pre-drinkoch. Iba som sa zasmiala. Myslim, ze balit chlapov nedokazem. Vacsinou sa oni priplichtia. Alebo, ze by som to bola ja?
Blika mi sprava na firemnom chate. Tom. Ze vraj dobry pokec. Skoda len, ze si nepamatam o com. Priznavam sa mu.
"To je len dobre," odpoveda mi na to.


Ooops, o tomto pred Fredom radsej pomlcime.

Slamenna vdova

Fred je opat na sluzobke na druhom pobrezi, uz sa to pomaly stava zvykom. Ratam minuty, ktore stravime telefonatmi, aj tych je biedne. Vzdy mu do toho niekto skoci, nieco sa pokazi, Fred musi vstat a ist manazovat. Zachranovat. Buzerovat. Robit.

Fred nema cas a tak sa zabavam ako najlepsie viem, sama. Browsujem internet, v duchu nakupujem (kedze nie su prachy ani miesto na nove kramy), pisem zoznamy, robim plany, potim sa v posilke, nech ma este niekto chce, ak si to Fred nakoniec aj tak rozmysli, chodim behat.

Dnes dosiahol vnutorny nepokoj vrchol a potrebovala som poriadne prevetrat hlavu. Vetranie hlavy mi trvalo 12 kilometrov. Clovek sa niekde v polovici zabudne a potom funguje uz len na zotrvacnost. Hlavou mi prebleskne, co by mi na to povedala mama.

"Dojebes si kolena!"

Ona by mi taketo excesy netolerovala.

Ak ho nakoniec oficialne povysia, bude zo mna asi maratonec.

May the odds be ever in your favour

Pozeram smutne na zostatok na ucte a preklinam bankovy clearing. Mam cely den volno, ktore by som mohla vyuzit na lietanie po obchodoch a zdroje niekde v bankovom limbe.

Okrem nedostatkov financii trpim aj nedostatkom depresijnych stavov a potom nie je o com pisat.

S Fredom sme stale v "honeymoon phase". Ide to do penazi, ale je to tak strasne dobre. Rozmyslam nad tym, preco sa vztahy rozpadaju a ci sa z nas stane jeden z tych parikov, ktore su spolu len zo zotrvacnosti. Pri kombinacii nasich vybusnych povah to asi nebude nas pripad, o to divacky atraktivnejsie budu nase roztrzky.

Ma v znameni, ze vo vztahoch potrebuje dramu. Idem zistit.

Let the games begin...

Boys like girls, men like women

Pozeram na Naomi. Ma 19 vyzera na 16 sprava sa...nechajme to tak. Pracuje ako predavacka v oddeleni so spodnym pradlom. Na tomto konci sveta sa obchodne domy drzia pri zivote zubami - nechtami.

Chalani mozu na nej nechat oci. Dream boy, stavim sa, pockal na vhodnu, alkoholom zapricinenu prilezitost, a nechal na nej aj vselico ine. Vsak aj mna spoznal, ked som bola opita tak, ze som videla dvojmo. To, ze som ho neposlala kade lahsie akonahle som vytriezvela na druhej strane nesluzi ku cti mne. Aj ked, ako sa to vezme. Moje vytriezvenie mozno len trvalo trosku dlhsie.

To dievcatko vo mne, ktore nejak preslo pubertou zaborene medzi studijnymi materialmi a bez beznej prvoplanovej dramy, trochu na Naomi ziarli.

Manazer mi este pred sto rokmi zvykol vraviet: "You're a woman. Not a girl, but a woman." Vtedy som sa tak rozhodne necitila. Ale mal v niecom pravdu. On bol totiz kus chlapa a spavat s dievcatkom by bolo priam ilegalne.

---

Chlapci chcu dievcata, muz chce zenu.

Presny (som sa az zlakla!) opis Dream Boya od bloggera z Kanady: 11 differences between dating a boy vs a man

Iracionalne strachy permanentne single ludi

Platim 140 dolacov za top, ktory mi je aj tak len do pol pasa. V duchu sarkasticky dakujem sucasnym setrnym modnym navrharom za to, ze minimalne najblizsie tyzdne sa na sacharidy nebudem moc pozriet ani cez vyklad. Citim sa pod tlakom.

Samozrejme, ze tlak na seba vyvijam hlavne sama. Co ja viem o vztahoch? O normalnych, zdravych, ludi mentalne a emocialne nezdecimujucich vztahoch? A Fred na mna pozera tymi velkymi hnedymi ocami, takmer ako na modlu a ja sa len bojim, ze ked ma spozna lepsie, zisti ako strasne sa obabral.

Drinky s Fredom dopadli velmi uspesne. Z novej znamosti som spravila staru znamost v priebehu 5 minut. Vobec sa necitim previnilo. Este stale sa budil na zle sny o byvalej a kazda nasa konverzacia po asi styroch vetach morfovala na diskusiu o nej. A pritom to bola hrozna mrcha.

Rozchadzat sa, to mi ide. Chodit na drinky, na to som priam expert. Cely tento relationship business je pre mna jedna velka neznama. Ked som sa zobudila zo zleho sna s Dream Boyom v hlavnej ulohe, zistila som, ze 95% nasho vztahu bolo len v mojej hlave. Jednoducho Dream Boy. Tak ako mam vediet, ako sa spravat v normalnom vztahu?

Obzeram sa v zrkadle, Fred urcite zabudne, ze sa ma chcel nieco spytat. Este potrebujem nove topanky. 150 dolacov. Co uz. Do dalsej vyplaty budem na vifonkach, ale aspon vyzerat budem k svetu.
Zacinam chapat, preco vsetky fashionistas vyzeraju, ako keby jedli raz do tyzdna. Castejsie si to ani nemozu dovolit.