Platim 140 dolacov za top, ktory mi je aj tak len do pol pasa. V duchu sarkasticky dakujem sucasnym setrnym modnym navrharom za to, ze minimalne najblizsie tyzdne sa na sacharidy nebudem moc pozriet ani cez vyklad. Citim sa pod tlakom.
Samozrejme, ze tlak na seba vyvijam hlavne sama. Co ja viem o vztahoch? O normalnych, zdravych, ludi mentalne a emocialne nezdecimujucich vztahoch? A Fred na mna pozera tymi velkymi hnedymi ocami, takmer ako na modlu a ja sa len bojim, ze ked ma spozna lepsie, zisti ako strasne sa obabral.
Drinky s Fredom dopadli velmi uspesne. Z novej znamosti som spravila staru znamost v priebehu 5 minut. Vobec sa necitim previnilo. Este stale sa budil na zle sny o byvalej a kazda nasa konverzacia po asi styroch vetach morfovala na diskusiu o nej. A pritom to bola hrozna mrcha.
Rozchadzat sa, to mi ide. Chodit na drinky, na to som priam expert. Cely tento relationship business je pre mna jedna velka neznama. Ked som sa zobudila zo zleho sna s Dream Boyom v hlavnej ulohe, zistila som, ze 95% nasho vztahu bolo len v mojej hlave. Jednoducho Dream Boy. Tak ako mam vediet, ako sa spravat v normalnom vztahu?
Obzeram sa v zrkadle, Fred urcite zabudne, ze sa ma chcel nieco spytat. Este potrebujem nove topanky. 150 dolacov. Co uz. Do dalsej vyplaty budem na vifonkach, ale aspon vyzerat budem k svetu.
Zacinam chapat, preco vsetky fashionistas vyzeraju, ako keby jedli raz do tyzdna. Castejsie si to ani nemozu dovolit.
1 comment:
Mne zase strašne ide hrať sa na nedostupnú a všetkých posielať po prvom rande do péčka. Celý tvoj blog žijem, chcela by som ťa stretnúť v reálnom živote niekedy.
Post a Comment