Friday, February 13, 2015

Mety

Pozeram sa na to-do list za tento tyzden a s polutovanim musim skonstatovat, ze som nespravila vobec nic. Po vypatom januari prichadza nudny februar, vsetku energiu vybijem v praci a o pol siestej sa mi nechce nic.

Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:
  • Byt
  • Velkost 36
  • Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
  • Ten, co si o mne pamata detaily

Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).

Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.

3 comments:

Anonymous said...

ako keby som to písala ja! ach...

Eliza said...

waaa, uplne poznam tie stavy!!!
moja rada: nic nie je nedosiahnutelne, hlavne co sa chlapov tyka, tak chod do toho (ani frajerka nie je prekazka), kym nebude uz uplne neskoro a budes si to vycitat do konca zivota jak ja :)

trsalka said...

Ide asi len o animalnu pritazlivost. V realnom zivote by ma z neho asi piclo :)

Okrem toho taky pritazlivy chlap by nerobil dobre mojej paranoidnej a ziarlivej povahe.