Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:
- Byt
- Velkost 36
- Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
- Ten, co si o mne pamata detaily
Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).
Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.
3 comments:
ako keby som to písala ja! ach...
waaa, uplne poznam tie stavy!!!
moja rada: nic nie je nedosiahnutelne, hlavne co sa chlapov tyka, tak chod do toho (ani frajerka nie je prekazka), kym nebude uz uplne neskoro a budes si to vycitat do konca zivota jak ja :)
Ide asi len o animalnu pritazlivost. V realnom zivote by ma z neho asi piclo :)
Okrem toho taky pritazlivy chlap by nerobil dobre mojej paranoidnej a ziarlivej povahe.
Post a Comment