O dolezitosti Fight Clubu

Pripadam si ako posledny jednorozec. Vsetci v mojom okoli uz prepadli vztahom s chlapmi (chlapcami?), ktori...povedzme, ze prinajlepsom nesplnaju moje naroky.

Ale to mam naozaj az tak prehnane ocakavania, ked chcem chlapa, ktory nie je dlhodobo nezamestnany, nie je zenaty (teda s niekym inym ako so mnou) a nie je v podmienke?

A tieto klenoty si k sebe putaju zeny, ktore poznam vyse 10 rokov.

A vraj vyberove gymnazium, my ass...

Odchadzala som z tej vecere s velmi zmiesanymi pocitmi. Vystupila som z auta, pipla mi smska. Vymenila som rychlo topanky za tenisky a vratila som sa do mesta. Hipsterovmu kamaratovi som celkom drzo napisala svoje cislo a teraz sa ozval. Paradoxne on splnal vsetky vyssie spominane kriteria. Teda s tou dlhodobou nezamestnanostou som si nie celkom ista. Ma nejaku brigadu na polovicny uvazok, na tridsiatnika asi celkom vykon.

Na trapny uvod pomahal alkohol. Vela alkoholu. Zacinal mi pripadat pritazlivejsi a zaujmavejsi, jeho koleno bolo ocividne jediny bod o ktory som sa mohla opriet. Chalan striha nejake veci pre STV.
"Jaj a uz si tam niekedy zakomponoval nieco, co tam nepatri? Vies, ako postava Brada Pitta vo Fight Clube. Vies...nie?"
Nevedel.

To, ze nema poriadnu pracu, to by som este nejak prezila. Ale ze nevie, ze Brad Pitt vo Fight Clube strihaval do normalnych filmov sekundy z porna, tak to nie. To uz fakt neprezijem.

Sluzobka

Zaclenila som sa do davu, som presne tam, kde som nechcela byt. "Nestazujem sa, len hovorim" vravim kamaratke na veceri. Bohovska mexicka restauracia.

O tri dni som opat vo vzduchu, nestiham sa ani vybalit. Salonik plny paprdov v oblekoch, kukaju na mna ako na ohrozeny zivocisny druh.

Vsetko mi pripada surrealne. Vedla mna sedi typek co sa napadne podoba na Brada Pitta. Uz cakam, ze otvori kufrik a ten bude plny mydiel. Niekde nad Mnichovom zadriemen len aby sa o minutu ozvali chraplave palubne reproduktory.
"Servus und Aufwiedersehn!"

Servus! hlesnem pri vstupovani letuske a pre seba sa zachechcem. V taxiku si premietnem agendu a v duchu poviem par povzbudivych slov. "Nedojeb to!" je vraj novy firmeny standard pep talku pre podriadenych. Ale musite byt CEO.

Jasne, vsetko chapem

Nahodena na pipinu som tam stala v hostilnom hipsterskom uzemi a snazila sa udrziavat konverzaciu.

Obklucena chalanmi, ktori boli pre nas na strednej takmer nedosiahnutelni. V ten vecer som musela skonstatovat, ze teraz som skor pre nich nedosiahnutelna ja.

"Vzdelavaj sa, kurva, citaj casopisy, no..."

Aj tak som cely vecer poskulovala po jeho najlepsom kamaratovi, optickom vitazovi vecera. No ten daval take stupidne hlasky, ze ma niekedy o polnoci presla chut a sla som domov.

Tusim budem opat potrebovat zhruba 5 rokov, aby som zabudla, ze preco sa to vlastne nestretavame.

Rozhodovanie

Zacinali sa mi ozyvat niektori ludia z mojej (uplne nudnej, nedavnej) minulosti. Jasny znak toho, ze je cas opustit krajinu.

Preco sa mi ozval okrem inych zrovna on som pochopila, ked som si otvorila jeho facebook stranku a zistila, ze sa rozisiel s frajerkou. S tou, pre ktoru sa pred 5timi rokmi rozhodol namiesto mna.

Akoze....

...huh?

Tanecnice som sa stazovala na poslednych par mesiacov.
"Neboj sa Trsalka, to je karma! Teraz urcite natrafis na lasku svojho zivota."

Dufam, ze karma ma na mysli toho po tomto.

Nikdy nebolo lepsie...

...alebo horsie? Poslednych 12 mesiacov bolo prinajlepsom o nicom. 

Som nespokojna, stale mam pocit, ze sa este musim zmenit. Je to normalne? A tak menim uces, farbu vlasou, menim oblecenie, penazenky, handry stale drahsie a drahsie. Prd z toho. Potrebovala by som sa odpalit na vzdialeny ostrov, kde by som sa mohla volne rozhodnut, kto som a co som. Dava to vobec zmysel?

V robote si takmer kazdy den musim opakovat, preco to robim. Pre peniaze. Prachy a pekny zapis v CVcku. 

Nejak mi nevysiel plynuly prechod do dospelosti. Mozno na druhy pokus...

...dame si repete

"Obcas sa musis spustit na jeho uroven a potom to pojde, uvidis."

"Zivotne skusenosti?"

"Hej. obcas sa musi niekto spustit na moju uroven." 

Skumam jeho tvar. Vtipny, sarmantny a zenaty. Ma nieco do seba. Asi to, ze to ma v hlave zrovnane, na rozdiel od mojich rovesnikov. Nezazlievam im to. Ked budeme mudri, uz nebudeme mladi.

Cestou domov volam s Dream Boyom. Trochu mi zoviera srdiecko, len neviem ci je to zle tusenie, alebo len strach pred neznamym, kazdopadne citim, ako do toho opat vpadam.

"Chybas mi", priznavam sa.

"Aj ty mi chybas", ozyva sa z druhej strany. "Kedy prides?"

Dobra otazka. Soon-ish, pomyslim si. Len vydrz a vsetko bude. Vsetko.

Status report

"Mam pocit, ze vsetci su sexualne aktivni, len mna jebe robota."
Tusim som si to nepomyslela, ako som planovala, ale povedala nahlas.

Dobre vedel, co robi, ked ma vytiahol na drinky a este aj ochotne objednaval.

Ked to pocul, zaziarili mu ocka a uz-uz isiel povedat nieco inteligentne.

Nie, pomyslela som si. Proste nie!

Aaaaa tam mas pricinu problemu, Trsalka, preeesne tam.