Zaclenila som sa do davu, som presne tam, kde som nechcela byt. "Nestazujem sa, len hovorim" vravim kamaratke na veceri. Bohovska mexicka restauracia.
O tri dni som opat vo vzduchu, nestiham sa ani vybalit. Salonik plny paprdov v oblekoch, kukaju na mna ako na ohrozeny zivocisny druh.
Vsetko mi pripada surrealne. Vedla mna sedi typek co sa napadne podoba na Brada Pitta. Uz cakam, ze otvori kufrik a ten bude plny mydiel. Niekde nad Mnichovom zadriemen len aby sa o minutu ozvali chraplave palubne reproduktory.
"Servus und Aufwiedersehn!"
Servus! hlesnem pri vstupovani letuske a pre seba sa zachechcem. V taxiku si premietnem agendu a v duchu poviem par povzbudivych slov. "Nedojeb to!" je vraj novy firmeny standard pep talku pre podriadenych. Ale musite byt CEO.
No comments:
Post a Comment