Byvalka

Navrat na stare miesta vo mne vyvolava nutkanie na navrat k starym zvykom. 

Jazda cez most SNP, sedadlo spoluzajzdca, vyhlad za vsetky prachy.

Bra-tis-la-va, neni ako vino, neni ako kava...Ale si krasna. Z dialky.

Zmenila si sa. Si mudrejsia. Vyspelejsia. Neviem ci je to tym obdobim, ale aj turisti tak konecne neobchadzaju cez Vieden, Prahu a Budapest. 

Si plna zivota.

Opantava ma nostalgicka nalada. Ako ked vidis svoju byvalku po prvy krat po dlhej dobe a rozmyslas ci si neurobil chybu, ked ste sa rozisli, ci by si nebol stastnejsi s nou aj ked veci neboli idealne, aspon boli lahsie. Aspon tak si to nejak pamatas.

Vzdychnem si. Ano, si krasna. Ale nie si pre mna. Bud stastna! 

Aufwiedersehen, zasa niekedy.

Dump him, girl

Zly napad

Stretneme sa pri vytahoch, zazelame si navzajom pekny vikend a kazdy sa vyberieme inym smerom. Potom doma nanho kazdy vecer zabudam. 

Velmi. Zly. Napad.

Strih o tri tyzdne neskor.

Dalsia firemna akcia kde alkohol tecie potokom. Chlieb a hry ficia aj v 21. storoci.

Nejakym nedopatrenim ostaneme sami dvaja. Nepocut cez hudbu, navrhne odpratat sa do kutika. Aby sme sa lepsie poculi.

Citim ako sa s kazdym duskom zobudza moje alter ego. Zacinam byt odvazna. Rehocem sa ako najata. Vinim alkohol. Mam nizku toleranciu, objasnujem. Keby som sa nanho vrhla v podstate by nas nik nevidel. Zacinam aj verit tomu, ze by nepovedal nie. Premeriavam si ho od hora dolu a spat. 

Je to velmi zly napad.

Stale ho zle pocut. Uz mu takmer dycham do uska, opieram sa o jeho svalnate rameno kym sa naklanam k nemu blizsie. Aby ma pocul, samozrejme. Ruka mu sklzne od mojho pasa o 15 centi nizsie a mne sa skoro podlomia kolena.

Je to velmi zly napad.

Teraz, trsalka. Vrhni sa nanho! 

Zocim sefa na druhom konci miestnosti. Razom sa odlepim. Zavelim ideme tancovat! Stratim sa v dave. 

O par dni sa stretneme pri vytahoch. Zazelame si pekny vikend. 

A potom nanho vecer zabudam. Bol by to aj tak zly napad...

Kel

Dnes je novy den, nova Trsalka! Uz som v polospanku absolovala ranny trening, supla si super zdravy proteinovy smoothie (s rozmixovanym kelom!) a stihla vypicovat Tomovi z Customer Service timu. Na mitingu sa nadrapujem ako Fugu ryba v stave ohrozenia, ziskala som si uprenu pozornost kazdeho jedneho pajaca v miestnosti. Premavam sa od dveri k oknu ako levi kral, rozhadzujem rukami do vetra, dokonca si trufam robit dramaticke pauzy na efekt. Dominujem.

Toto bude moj den!

“Hej trsalka,” zacne tichym hlasom kolegyna. “Mas nieco medzi zubami.”

A tam to svieti, krasne jasne na zeleno. 

Kel. 

Kurva, ale uplne vsade. 

Mid-season sale

Cink! Zavibruje mi mobil, zasvieti notifikacia z Gmailu. Mid-season sale.  Pol sezony za nami. Dalsieho pol roka v prdeli.  A ja som stale tu, komplete mimo formu, bez penazi, bez chlapa a na rovnakej nevdacnej pozicii ako pred 4mi rokmi.

Bojujem s nahlym nutkanim skocit po flasu alkoholu a uplne sa opustit na (fake) drevenej podlahe svojho docasneho domu. Ktoreho uz v poradi?

Ale ja som zodpovedna, ja sa neopustim. Namiesto toho si slubim, ze vsetko zajtra zmenim - velke hura! Dam sa do formy, v praci prebijem vsetkych idiotov svojou huzevnatostou, ktoru prekonava uz len moj super ostry intelekt, co poriesi nielen moje financne problemy ale aj absenciu milostneho zivota. Ha! Vyriesene. Uz len pockat na ten dalsi mid-season sale email. Easy, no?

Intuicia

Stretla som sa s kamosom, jeden z mala.

Dozvedela som sa zaujmave novinky.

Veci zacinaju davat zmysel. Ked vam intuicia hovori, ze nieco nesedi, tak vacsinou (vzdy) nieco nesedi. Niekto ojebava. A teba zavali vlna nechapacky.

Takze mal doma cely cas frajerku. Curak jeden. Pocuvam kamosa. Nielenze ma stale tu istu frajerku, zatial co tu plienil nic netusiace naivne studentky, ale ocividne si to razi rovnakym sposobom aj na rodnej hrudi. Nabuchal bokovku. Ta ho potom chvilu dusila, ale nakoniec sla na potratat.

Je mi zle. Som rozculena. Chuderka frajerka. Zaujmalo by ma, ci je na facebooku. Kto vie, ci jeho frajerka nieco tusi. Mala by som jej napisat a spytat sa.

Po praci

Som unavena. Stale niekomu vyhovovat, hladiet na jeho ego, len neurazit. Ja za to fakt nemozem, ze vyrabas prusery, alebo musis vysvetlovat niekoho ineho pruser klientovi.
Fakt si mi cely u riti. A tvoje ambicie.

Povysuju ludi, ktori nevedia ani zaklady. Ze Digital producer. To co je. Ved sme webstranka. Netocime videa. Co vlastne bude cely den robit?
Platime ludi za motkanie sa po chodbach.

Aspon viem, ze v slovenskej IBMke sa fakturuje, v Delli dvihaju telefony ("Ja, ja, alles wird sein!").

Lutujem, ze som zena v korporatnom svete. Keby som bola chlap, buchnem sa do hrude, spijem protivnikov pod stol a vyjdem z celej situacie ako Alpha male.

Lenze som zena. Mlada. Imigrant. Vsetko je prilis komplikovanie, vsetko treba oklukou, len nie priamo. Zeny su mile, nezne, poddajne.

Len tato (ukazovak vztyceny mojim smerom) sa furt hada. A vies co? Je mi to jedno. Lebo nemas pravdu. A mozes sa aj o zem hodit. Bye.

Mety

Pozeram sa na to-do list za tento tyzden a s polutovanim musim skonstatovat, ze som nespravila vobec nic. Po vypatom januari prichadza nudny februar, vsetku energiu vybijem v praci a o pol siestej sa mi nechce nic.

Robim kopky. Kopku satstva, kopku riadkov, kopku nestastia (zo seba). Vsak to upracem piatok, ked sa Fred konecne vrati. Ak by sa nevratil, tak asi stravim vikend pozeranim do plafona a obsesiou nad nedosiahnutelnymi metami ako napriklad:

• Byt
• Velkost 36
• Schopnost pohodovo odpovedat za kazdej situacie (aj ked vas blbci vytocia arogantnostou do vyvrtky)
• Ten, co si o mne pamata detaily

Nie, ze by som Freda nelubila. Ved si ma vybral aj ked nie som 36-tka! Ale on mi bude asi donekonecna behat po rozume. Co nebolo, ale mohlo byt (vlastne nemohlo, bo mal frajerku).

Nepokoj v dusi, musim si vsetko poriadne premysliet. Mozno to nie su az tak nedosiahnutelne mety. Az na to posledne. To nechavam plavat.

Vivat Slovakia

Moment v aute, je sobota vecer, obaja natriezvo, no aj tak mierne opiti. Prsi a nikde ani nohy. Radio vypnute, pocut iba rytmicke mrmlanie motora. Len nezabudnut, ze mam frajera. Mozno mi strasne chyba Fred, mozno som sa vratila v case o 10 rokov dozadu. Kazdopadne na okamih ho chcem konecne pobozkat a zistit, co mi vtedy kedysi davno uslo. Moment pominie, on mi zazela stastnu cestu a ja jemu vela zdaru v boji so slovenskou byrokraciou.

Doma mi ide hlava explodovat, prehana sa mi nou milion myslienok. Hadzem veci do kufra, snazim sa na nic nezabudnut. Riders on the storm...to by som mala byt. Ved ani neviem, kde budem o mesiac byvat, no zaroven viem, ze to nejak dopadnut musi. V mojom suboji so slovenskou byrokraciou vladne prave remiza, co nejde poobrotky a cestne pojde ojebom. Asi ani tie pravidla sa nerobia uplne logicky a nik ani necaka, ze ich budete do bodky dodrziavat. Moje zlate Slovensko aj s mrzutymi predavackami a tetami za prepazkou, budes mi chybat. Live long and prosper.

Recap

Piatok

Uprostred rozhovoru sa chcem pohnut, no opatok sa mi zasekol medzi drevenymi doskami, ktore tvoria podlahu. Normalne sa pred kolegami neukazujem v 10cm podpatkoch, ale dress code vianocneho vecierku si to priam pytal.
O par hodin neskor som znacne pripita z francuzskeho sampusu. Drvivu vacsinu pritomnych nepoznam. Rozmyslam, kto su ti idioti, s ktorymi si v praci vymienam emaily. Vsetci moji oblubenci su no-show, kedze nepatria medzi trvalych zamestnancov.
Idem si po dalsi poharik.

Pondelok

Stale ma skriabe v hrdle a hlas mam zachripnuty ako 50-rocny fajciar. To mam z toho, ze som cely vecer vrieskala. Pamatam si, ze som sa rozpravala s viacerymi ludmi, no detaily som splachla poharikom (alebo troma) Laurent Perrier.
"Nie ze zasa budes balit chlapov!" hlesla piatok kolegyna na pre-drinkoch. Iba som sa zasmiala. Myslim, ze balit chlapov nedokazem. Vacsinou sa oni priplichtia. Alebo, ze by som to bola ja?
Blika mi sprava na firemnom chate. Tom. Ze vraj dobry pokec. Skoda len, ze si nepamatam o com. Priznavam sa mu.
"To je len dobre," odpoveda mi na to.


Ooops, o tomto pred Fredom radsej pomlcime.

Slamenna vdova

Fred je opat na sluzobke na druhom pobrezi, uz sa to pomaly stava zvykom. Ratam minuty, ktore stravime telefonatmi, aj tych je biedne. Vzdy mu do toho niekto skoci, nieco sa pokazi, Fred musi vstat a ist manazovat. Zachranovat. Buzerovat. Robit.

Fred nema cas a tak sa zabavam ako najlepsie viem, sama. Browsujem internet, v duchu nakupujem (kedze nie su prachy ani miesto na nove kramy), pisem zoznamy, robim plany, potim sa v posilke, nech ma este niekto chce, ak si to Fred nakoniec aj tak rozmysli, chodim behat.

Dnes dosiahol vnutorny nepokoj vrchol a potrebovala som poriadne prevetrat hlavu. Vetranie hlavy mi trvalo 12 kilometrov. Clovek sa niekde v polovici zabudne a potom funguje uz len na zotrvacnost. Hlavou mi prebleskne, co by mi na to povedala mama.

"Dojebes si kolena!"

Ona by mi taketo excesy netolerovala.

Ak ho nakoniec oficialne povysia, bude zo mna asi maratonec.

May the odds be ever in your favour

Pozeram smutne na zostatok na ucte a preklinam bankovy clearing. Mam cely den volno, ktore by som mohla vyuzit na lietanie po obchodoch a zdroje niekde v bankovom limbe.

Okrem nedostatkov financii trpim aj nedostatkom depresijnych stavov a potom nie je o com pisat.

S Fredom sme stale v "honeymoon phase". Ide to do penazi, ale je to tak strasne dobre. Rozmyslam nad tym, preco sa vztahy rozpadaju a ci sa z nas stane jeden z tych parikov, ktore su spolu len zo zotrvacnosti. Pri kombinacii nasich vybusnych povah to asi nebude nas pripad, o to divacky atraktivnejsie budu nase roztrzky.

Ma v znameni, ze vo vztahoch potrebuje dramu. Idem zistit.

Let the games begin...

Boys like girls, men like women

Pozeram na Naomi. Ma 19 vyzera na 16 sprava sa...nechajme to tak. Pracuje ako predavacka v oddeleni so spodnym pradlom. Na tomto konci sveta sa obchodne domy drzia pri zivote zubami - nechtami.

Chalani mozu na nej nechat oci. Dream boy, stavim sa, pockal na vhodnu, alkoholom zapricinenu prilezitost, a nechal na nej aj vselico ine. Vsak aj mna spoznal, ked som bola opita tak, ze som videla dvojmo. To, ze som ho neposlala kade lahsie akonahle som vytriezvela na druhej strane nesluzi ku cti mne. Aj ked, ako sa to vezme. Moje vytriezvenie mozno len trvalo trosku dlhsie.

To dievcatko vo mne, ktore nejak preslo pubertou zaborene medzi studijnymi materialmi a bez beznej prvoplanovej dramy, trochu na Naomi ziarli.

Manazer mi este pred sto rokmi zvykol vraviet: "You're a woman. Not a girl, but a woman." Vtedy som sa tak rozhodne necitila. Ale mal v niecom pravdu. On bol totiz kus chlapa a spavat s dievcatkom by bolo priam ilegalne.

---

Chlapci chcu dievcata, muz chce zenu.

Presny (som sa az zlakla!) opis Dream Boya od bloggera z Kanady: 11 differences between dating a boy vs a man

Iracionalne strachy permanentne single ludi

Platim 140 dolacov za top, ktory mi je aj tak len do pol pasa. V duchu sarkasticky dakujem sucasnym setrnym modnym navrharom za to, ze minimalne najblizsie tyzdne sa na sacharidy nebudem moc pozriet ani cez vyklad. Citim sa pod tlakom.

Samozrejme, ze tlak na seba vyvijam hlavne sama. Co ja viem o vztahoch? O normalnych, zdravych, ludi mentalne a emocialne nezdecimujucich vztahoch? A Fred na mna pozera tymi velkymi hnedymi ocami, takmer ako na modlu a ja sa len bojim, ze ked ma spozna lepsie, zisti ako strasne sa obabral.

Drinky s Fredom dopadli velmi uspesne. Z novej znamosti som spravila staru znamost v priebehu 5 minut. Vobec sa necitim previnilo. Este stale sa budil na zle sny o byvalej a kazda nasa konverzacia po asi styroch vetach morfovala na diskusiu o nej. A pritom to bola hrozna mrcha.

Rozchadzat sa, to mi ide. Chodit na drinky, na to som priam expert. Cely tento relationship business je pre mna jedna velka neznama. Ked som sa zobudila zo zleho sna s Dream Boyom v hlavnej ulohe, zistila som, ze 95% nasho vztahu bolo len v mojej hlave. Jednoducho Dream Boy. Tak ako mam vediet, ako sa spravat v normalnom vztahu?

Obzeram sa v zrkadle, Fred urcite zabudne, ze sa ma chcel nieco spytat. Este potrebujem nove topanky. 150 dolacov. Co uz. Do dalsej vyplaty budem na vifonkach, ale aspon vyzerat budem k svetu.
Zacinam chapat, preco vsetky fashionistas vyzeraju, ako keby jedli raz do tyzdna. Castejsie si to ani nemozu dovolit.

Problemy

"Beriem to pomaly, den za dnom," opisujem kamaratke v Bratislave situaciu s novou znamostou. Chlapec ma 99 problems but bitch I ain't one. Ina bitch je ten problem. Ale o tom som nechcela. Sa mu cudujem, ze ma este chut verit inej ludskej bytosti. A tiez sa cudujem, aka je asi jej verzia skutocnosti davno minulych. Pravda bude niekde uprostred.

Ale o inom som chcela.

Je tu ten, co si o mne pamata detaily, ale stale ma frajerku. Po mesiaci ignorovania sme sa dnes stretli nad salatovym barom. Triasli sa mi ruky, kolena aj cely svet, ale dala som to. Sadla som si s nim na kavu a mali sme dospelacku konverzaciu. Ked sa usmeje, mam nutkanie sa ho opytat, ci by mi nechcel spravit potomka. Dostava ma do kolien. Vzdy sa tvari velmi nadsene, ked ma stretne. A to ma videl, ked mi bolo najhorsie. Co bolo v pondelok, ked som mala okuliare a styri dni neumyte vlasy.

Potom je tu Fred. Fred pocas studia podla vlastnych slov kopal jamy. Nepytala som sa na detaily. Hlavne, ze ked som ho prvy krat uvidela, vysvetloval mi preco niektore komponenty nemozno otestovat v AWS. Nevysvetlil. Vola ma Miss IT Master. Teda nazval ma tak az raz. Budem na to isto do smrti s usmevom spominat. Ked rozprava tym svojim baritonom, vobec sa nemozem sustredit na to, co vlastne rozprava.

Ja a Fred ideme cez vikend na drink. Okrem toho tu cez vikend bude novej znamosti sestra a ja som odmietla sa s nou stretnut.
Som z toho vsetkeho cela nesvoja.
Chcem krystalovu gulu.

Heeerecky

Ma cervene vlasy, tetovanie na podbrusku a robotu, v ktorej zarobi tesne nad zakonom stanovene minimum. Je mi smiesne, lebo je to uz asi tretia fiflena tento tyzden, ktora si k ohnivo cervenym vlasom maluje dva centimetre hrube obocie a mysli si, ako sa odlisuje. Oslovim ju menom tej z minuleho tyzdna, lebo aj blabolami su ako keby ich jedna negramotna mater mala. Moja tolerancia po siestej vecer je nulova a zdrbala by som aj druhacika za zlu gramatiku.

Radsej sa odporucim k baru. Podplatim barmana sprepitnym - v tychto koncinach vec nevidana. Rozhadzujem papierky, na ktore som kedysi musela tyzden pracovat. Teraz to zarobim za den. Holt, Svetlana na zapade.

O tretej rano odpisujem Doktorovi lebo je na nocnej. Rovno si objednam dvojitu, kedze neviem, ako mu pekne vysvetlit, ze nic nebude. Netusim, ci som taka dobra herecka, alebo on jednoducho ignoruje vsetky signaly. Este sa ma aj na povolenie opytal, predtym, nez ma pobozkal. Padavka.

Desat z desat

Nie som zvyknuta pisat, ked si lietam v siedmom nebi.
Pamata si moje meno a aj par detailov, ktore znamenaju, ze ma pozorne sleduje. Bistu a ten usmev.
Stale ma priatelku, tak pustam na seba ladovu vodu. Ale o tom som nechcela.

Sef na mna krici gratulacie, ako sa predieram cez dav na ceste po cenu. Fantazia. V stredu som o existencii sedmich z osmich clenov nasho timu ani nechyrovala. Nechapem, blondynka, co mimo prace sutazi v kick-boxe dakuje v mene vsetkych a sef firmy, ktora je v zozname Forbes, nam este raz gratuluje.

Potom si nalievame firemne zasoby tekutych mokov a kolegyna konecne rozprava o niecom inom, ako povinnostiach relativne cerstveho rodica. Vraj sa mam tesit na vianocny vecierok. Potom sa prizna, ze na nom behala hore bez. Ona. Wow. Zacinam sa bat, hovorim nahlas a vsetci sa rehocu.

Stavim sa, ze by sa radi mrkli, kazdy jeden.

25 rokov, 4 krajiny a tri kontinenty, ale konecne mam pocit, ze veci davaju zmysel. Paci sa mi. Zizam na miniaturny pohar vitazov a neviem sa prestat usmievat ako blb. Zatial je to na desat z desat.


A treba si zaspievat!

Analyza

Viete ako furt rozpravam, ze nepotrebujem frajera? Asi neviete, lebo na drsnacku sa hram len v realnom zivote. Sem sa chodim vyplakat.

Prichadzam k zaveru, ze toho frajera priam potrebujem a to aj z inych dovodov, ako tych ocividnych. Lebo tie ocividne dovody mam rokmi praxe uz pod kontrolou.

Ale vynorili sa ine, alternativnejsie problemiky, ktore zatial problemami ani nie su, ale mohli by narast do obludnych rozmerov. A to sa mi riskovat naozaj nechce.

Here it goes...

Top 5 dovodov, preco Trsalka potrebuje frajera

1) zamedzilo by to intenzivnym vymenam pohladov medzi mnou a mojim prilis atraktivnym sefom. Nechapte ma zle, zizam iba ja, zatial co on sa snazi pocas mitingu rozpamatat, odkial ma pozna.
Prehanam, ale iba trochu.

2) zbavilo by ma to minimalne dvoch - troch ctitelov, o ktorych nemam najmensi zaujem ale ktori proste nechcu chapat, aj ked im to poviem priamo a jasne. Ako povedala jedna moja najmilovanejsia kamaratka: chlapi nikdy nechapu, ked maju.

3) ukludnila by som vsetkych doma a  aj byvaleho, ze naozaj nie som na misii, ako ho dostat spat. Nie som, ale mam pocit, ze mi nik neveri. A cim viac presviedcam, tym menej doveryhodne zniem. A on sa boji.

4) mala by som s kym ist na miesta, kam neradno chodit osamote. Ako napriklad kino, vecere s inymi parikmi alebo do Ikey cez vikend.

5) tesila by som sa na piatok aj z inych dovodov, ako z faktu, ze opat (mozno) uvidim toho strasne j*batelneho barmana v nasom stalom podniku. Obcas, ked platim, tak sa jeho ruka dotkne tej mojej, co je aj dovod, preco skoro vzdy platim v hotovosti a nie kartou. Trapas, ale je to tak.

Nestresujem, len konstatujem. Vsetko bude. Ale kym este nie je, tak idem hodit studenu sprchu.

Je tlakova niz

Travim vecery bud komatickym spankom, alebo prechadzanim si stranok s nehnutelnostami. Nechce sa mi stahovat a nechce sa mi platit viac, ale na druhej strane predstava velkeho satnika a velkej postele je lakava.

Dnes som opat dosiahla nejake lokalne minimum. Mozno potrebujem len poriadne vyvencit a pohladkat, pripadne u niekoho opat prespat. U niekoho, kto ma siroke ramena, na ktorych sa dobre odpociva, dava mi pocit bezpecia a v noci nechrape.

Prebehla som asi milion obchodov a uroven sluzieb ma tu neustale prekvapuje. Pripadam si ako uplny sedlak ked niekde nakupujem. "Nikdy nenechaj zakaznika, aby vykladal veci sam!" vysvetluje predomnou ucnovi predavacka - senior. Dufam, ze som ho nedostala do problemov. V dalsom sa ma s neskutocne gumennym usmevom pytaju ako sa mam a dakuju mi, ked odchadzam, bez toho, aby som nieco kupila. Je to prinajmensom bizarne.

Este tri tyzdne a mozem (opat) zacat robit neplechu. Potom si najdem niekoho, kto ma pekne pomojka. Hej, pomojka.

Velkonocna

Zeriem zlacnene cokoladove vajicka, lebo som smutna. Som smutna, lebo som dlho nemala sex. Dlho znamena uz tri tyzdne. Boli casy ked som dva roky nemala sex a na Silvestra som len mykla plecom, zmierena so svojim osudom.

Vzdy vsadim na nespravneho kona. Tento...kon!...je uplne surrealny. Ale zaroven uplne neprespektivny. Pritahuje ma zazracnou silou ale zaroven si uvedomujem, ze je to pre mna extremne nevhodny partner. Chcem sa s nim zamknut niekde na dva tyzdne len so zasobou pitnej vody, zubnej pasty a kondomov. Pripadne ziletiek. Predsalen dva tyzdne je dlha doba, veci dorastaju.

Potrebujem najst niekoho, ako on, len uplne ineho. Dava to zmysel?

Kolko ludi naozaj skonci s niekym, kto v nich prebudza animalne instinkty a kolko si proste povie, je cas sa usadit a tuto osobu som sa naucil tolerovat?

Som smutna. Bud-alebo neboli nikdy mojou silnou strankou.